Všade hľadáme chyby či nedostatky a to v nás prebúdza pocit nespokojnosti s naším životom. Pritom máme možnosť rozhodovať sa a vybrať si.
Kniha Láska z nebies ponúka jedinečný pohľad na lásku, na jej pôvod, jej význam v živote človeka a názorne ukazuje, akými spôsobmi môžeme milovať. Aj na Slovensku mimoriadne obľúbená Lorna Byrneová vysvetľuje dôvody, prečo máme sami seba tak málo radi, a učí nás, ako môžeme uvoľniť viac z lásky, ktorú sme uzamkli hlboko vo svojom vnútri.
Lorna zdôrazňuje, že nesmieme zatvrdiť svoje srdcia a dovoliť nenávisti, aby nás ovládla.
Vystríha nás pred bolesťou a nerealistickými očakávaniami v partnerskej láske. Láska však neexistuje len medzi Bohom a ľuďmi. Nemenej dôležitá je láska k našej Zemi, k planéte, na ktorej žijeme. Lorna predpovedá, aké obrovské problémy spôsobíme sami sebe aj budúcim generáciám, ak nezačneme mať radi našu planétu. Hovorí aj o vlne lásky, ktorú Boh zosiela na svet, a o jej vplyve na ľudstvo.
Po prečítaní knihy Láska z nebies budeme o láske zmýšľať inak. Kniha prebudí lásku, ktorá v nás drieme, vďaka nej objavíme v sebe viac súcitu, viac šťastia, nájdeme silu zmeniť svoj život a pomôžeme zmeniť život aj ľuďom okolo seba.
„Anjeli mi hovoria, že láska je najmocnejšia sila na svete.
Láska nám ukazuje správnu cestu a vedie nás vpred.
Láska je hodnota, pre ktorú sa oplatí žiť.“
Lorna Byrneová
Lorna Byrneová vidí anjelov a rozpráva sa s nimi odmalička. Jej deti sú už dospelé a ona otvorene hovorí o tom, čo videla a čo sa naučila. Žije pokojným životom na írskom vidieku. Je autorkou medzinárodného bestselleru Anjeli v mojich vlasoch, ktorý preložili do vyše dvadsiatich jazykov. Veľký záujem vzbudili aj je ďalšie knihy Schody do neba a Posolstvo nádeje od anjelov.
Svetoznáma írska mystička Lorna Byrneová bola vlani na návšteve Slovenska a na jej autogram čakali fanúšikovia v dlhých radoch. „Všetci máte strážnych anjelov – nezáleží na vašom náboženstva a dokonca, aj keď nie ste veriaci, tak máte svojho anjela,“ tvrdí a zároveň dodáva, že aj my musíme „urobiť“ tú svoju časť vzťahu. Musíme anjela počúvať, riadiť sa tým, čo je správne, aby nám mohol pomáhať.
Podľa Lorny Byrne je mimoriadne dôležité počúvať, čo nám chce strážny anjel povedať. Neuzatvárať sa, nemávnuť nad tým rukou, ale skúsiť sa započúvať. Cez rôzne, neraz nenápadné a na prvý pohľad nedôležité signály nás vedú a ukazujú nám správny smer. „Prečo to neskúsite? Veď anjel vás nikdy nebude nabádať na nič zlé, nepožiada vás o to, aby ste kradli či bojovali. Nebude vám šepkať negatívne veci, takže nemáte čo stratiť,“ odkázala vtedy Lorna slovenským čitateľom. Podľa nej existuje veľa druhov anjelov, napríklad novinári majú svojho anjela, ale jestvuje tiež anjel knižnice, ktorý vyzerá ako anjel učiteľ.
Anjeli cez Lornu Byrne Slovákom napokon ešte odkázali: „Nechajte minulosť minulosťou, nepozerajte sa späť, ale sústreďte sa na budúcnosť.“
Začítajte sa do novinky Lorny Byrneovej Láska z nebies:
Ľudia si často myslia, že láska pozostáva len z radosti a jasu. V skutočnosti však láska často zraňuje. Keď sa otvárame láske, vystavujeme sa aj zraneniam. Koľkí z nás sme sa už ako deti naučili obrniť si srdce, zamknúť lásku zo strachu, aby nás niekto nezranil. Keď lásku uzamkneme, spôsobíme, že svet aj my sa staneme oveľa menej citliví, zato však sebeckejší, smutnejší a nešťastnejší. Keď lásku uzamkneme hlboko v srdci, ukrajujeme z našej ľudskej prirodzenosti.
Anjeli ma učia láske už odmalička, pomáhajú mi pozorovať silu lásky fyzickým zrakom.
Anjelov vidím stále. Nespomínam si, že by som ich niekedy nevidela. Už keď som po narodení otvorila oči, boli okolo mňa, hoci som vtedy ešte nevedela, že sú to anjeli. Odvtedy ich vidím tak jasne a zreteľne, ako jasne a zreteľne vidím svoju dcéru, ktorá sedí oproti mne v jedálni za stolom. Neprešiel ani deň v mojom živote bez spoločnosti anjelov. Anjeli sú moji najlepší priatelia, moji druhovia a učitelia.
Po prvý raz som si uvedomila prítomnosť anjelov, keď som mala päť rokov. Učili ma o láske. Sedela som v kuchyni za stolom s mamičkou, ockom a sestrami v našom dome na ulici Old Kilmainham v Dubline. Mali sme návštevu, ktorá priniesla ohromný darček – čokoládovú tortu. Ako deti sme sa nesmierne tešili, lebo moji rodičia si zriedkakedy mohli dovoliť kúpiť nám zákusky. Stôl obklopovali anjeli. Jeden anjel mi povedal, aby som sa pozorne zadívala na ocka. Poslúchla som. Zbadala som čosi, čo vyzeralo ako jemná hmla, zľahka sa vznášala okolo ocka, akoby vychádzala z celého jeho bytia, z každého póru jeho tela, a smerovala k mamičke. Pozrela som na mamičku, podobná jemná hmla vystupovala aj z nej. Obe jemné hmly sa dotkli a preplietli. Hmla nemala nijakú farbu. Iskrila ako ľad na slnku.
Vtedy som si po prvý raz uvedomila, že fyzicky vidím silu lásky a že bez pomoci anjelov by sa mi to nepodarilo.
Otecko krájal tortu a chystal sa mi naložiť ako prvej. Mamička mu však v tom zabránila, ostro ho napomenula, že prvý kus má dostať moja sestra. Ocka akoby niečo bodlo a jemná hmla sa stiahla bližšie k nemu. Sila lásky, ktorú som pred chvíľou pozorovala, zmizla. Anjeli mi vysvetlili, že mamičkina hnevlivá poznámka zapríčinila, že sa ockova láska stiahla späť a uzamkla. Tá poznámka ocka zranila; zrozpačitel, pretože vedome neuprednostňoval ani jedno dieťa. Chcel mi naložiť, pretože som bola bližšie ako moja sestra.
To bolo po prvý raz, kedy som uvidela silu lásky. Odvtedy som ju videla mnohokrát. Silu lásky vidím vtedy, keď niekto prechováva láskyplné myšlienky voči niekomu alebo niečomu. Nevidím ju okolo každého, ani vždy a ani v takom hojnom počte, ako by som si priala; stáva sa mi to približne pri jednom z dvadsiatich ľudí, ktorých za deň stretnem.
Hoci sa o to už dlho snažím, stále nedokážem podrobnejšie opísať, ako vyzerá sila lásky. Nemožno povedať, že by sa podobala na auru či nejakú energiu alebo svetelný lúč. Sila lásky je čosi celkom iné, vidieť to však môžem iba ja.
Anjeli ma naučili nielen silu lásky vidieť, naučili ma aj merať jej intenzitu, podobne, ako meriame teplotu.
Anjeli ma naučili všetko, čo viem. Anjeli Michal a Hosus ma naučili najviac – okrem môjho strážneho anjela, o ktorom nesmiem hovoriť. Po prvý raz som anjela Michala stretla, keď som bola ešte celkom malá. Takmer vždy vyzerá ako pekný, príjemný muž. Anjela Hosusa som po prvý raz stretla približne v tom čase, ako som fyzickým zrakom uvidela silu lásky. Vyzerá ako staromódny pán učiteľ v plášti a smiešnom klobúku. Prekypuje múdrosťou a poznaním a má ohromnú schopnosť povzbudzovať ma a dodávať mi sebadôveru. Pomáha mi takto už dlho. Začalo to pred mnohými rokmi, keď som sa ako dieťa trápila v škole, pretože som trpela dyslexiou; cítila som sa preto ako hlupaňa. A pomáha mi aj teraz, keď píšem alebo dávam interview.
Keď ma učia o láske, zjavuje sa pri mne ešte iný anjel. Neviem, ako sa volá, a dokonca som ho nikdy ani poriadne nevidela. Tento anjel bol v kuchyni, keď som fyzicky videla stelesnenú lásku medzi mojou matkou a otcom, a aj teraz je pri mne, keď píšem tieto riadky o sile lásky. Tento anjel sa mi objavuje vždy po pravej strane, akoby kúsok za mnou a mimo môjho zorného poľa; vyzerá to, akoby som ho nesmela ani zazrieť. Neviem si predstaviť, z akého dôvodu. Pýtala som sa naňho, ale nič mi o ňom nepovedali. Pokladám ho za zvláštny druh anjela-učiteľa, ktorého mi poslali, aby mi pomohol lepšie pochopiť, čo je láska. Keď ju hlbšie pochopím, budem sa môcť s vami o to podeliť.
Anjel bez mena mi najprv ukázal, ako možno fyzicky pozorovať silu lásky, a potom ma začal učiť merať jej intenzitu. Keďže som mala v tom čase len šesť alebo sedem rokov, anjel ma učil na prstoch. Keď chcel dať najavo, že to, čo som videla, bola sila lásky s intenzitou tri, zohol mi dva prsty a tri nechal vystreté. Anjel stál za mnou, keď ma takto učil. Kedykoľvek som sa pokúsila otočiť a pozrieť naňho, nebola som schopná to urobiť, akoby mi nejaká fyzická sila bránila v pohybe.
Keby som sa učila merať silu lásky ako dospelá, myslím, že anjel by zvolil iný spôsob. Keďže som sa to naučila takýmto spôsobom v detstve, dodnes takto meriam silu lásky.
Lásku, ktorú vidím, väčšinou hodnotím číslami 1 až 10. Z času na čas sa mi dostane tej cti, že môžem uvidieť lásku, ktorá je úplne mimo tohto rebríčka; považujem ju za lásku s hodnotou 100. Toto číslo, 100, bolo najväčšie, ktoré som ako dieťa bola schopná pochopiť, keď ma anjel bez mena učil.
Je niečo nádherné vidieť intenzitu lásky s hodnotou 100. Obsahuje čistotu lásky vychádzajúcej z milujúceho človeka. Je však veľmi ťažké ju vyjadriť slovami; je krištáľovo čistá a plná teplého svetla a sila lásky žiari okolo celého človeka, dokonca aj v istej vzdialenosti od neho.
Zmocní sa ma nesmierna radosť, keď vidím lásku takej intenzity. Celkom ma dokáže premôcť a spôsobí, že som sotva schopná hovoriť. Dotýka sa ma až do hĺbky mojej bytosti a v mojom vlastnom vnútri vzbudzuje lásku. Jej účinky pociťujem ešte aj po týždňoch.
Neviem, ako by som mohla zistiť, či pociťujem silu lásky inak ako ostatní. Anjeli hovoria, že každý má v sebe schopnosť cítiť lásku. Keď mi anjeli dali mimoriadnu schopnosť uvedomovať si lásku a naučili ma ju vidieť fyzicky, je možné, že lásku vnímam citlivejšie ako ostatní.
Anjeli mi povedali aj to, že Boh dovolil, aby som videla silu lásky, a takto pomáhala prebúdzať lásku, ktorá je vnútri každého z nás.
Všetci sme sa narodili ako čistá láska. Kým sme vyvíjajúcim sa dieťatkom v matkinom lone, milujeme bez akýchkoľvek výhrad a podmienok. Každý jeden z nás, keď sa narodí, bez ohľadu na to, či ho chceli alebo nie, či matka znášala tehotenstvo a pôrod ľahko alebo ťažko, žiari čistou láskou. Ako novonarodené bábätko vieme, že sme dokonalí a zasluhujeme si lásku; cítime čistú lásku k sebe samým a ku všetkým okolo nás.
Táto sila lásky takmer okamžite začína v nás slabnúť. Aj keby malo novorodeniatko tú najmilujúcejšiu matku a otca, pocíti chlad a nedostatok lásky v našom svete a začne sa chrániť, a to tak, že uzamkne lásku, čo je v ňom.
Anjel ma naučil, ako to vyzerá po fyzickej stránke, keď uzamkneme svoju lásku. Mala som vtedy asi osem rokov. Bývali sme u nášho bratanca v Ballymune, pretože strecha nášho domu na ulici Old Kilmainham sa zrútila. Bol nádherný jarný deň. Vracala som sa sama domov z nákupu, bola som kúpiť mlieko pre mamu. Anjel bez mena sa mi objavil po boku. Na ulici sa hralo niekoľko chlapcov. Anjel mi ukázal vychudnutého, asi päťročného chlapca v šortkách a s rozgajdanou košeľou, a povedal mi, aby som sa naňho pozorne zahľadela. Keď som to urobila, chlapec sa ku mne otočil. Anjel mi umožnil na chlapcovi uvidieť niečo, čo vyzeralo ako obruč, v miestach, kde je srdce. Ťažko sa mi to opisuje slovami: bolo to priezračné a podobalo sa to na ľadový plášť, tvrdý a studený.
Vyzeralo to, akoby mal lásku uzamknutú vnútri a on sa tak chránil pred ďalším zranením. Anjel sa zaujímal, či niečo cítim; cítila som chlapcovu zraniteľnosť a bolesť a aj lásku, ktorá nesmela preniknúť von. Trhalo mi to srdce.
Chcela som ho objať. Podišla som k nemu. Keď som bola celkom blízko, zbadala som, že má v očiach slzy. Pozdravila som ho a chcela sa s ním rozprávať. Obrátil sa mi však chrbtom.
Anjel mi vysvetlil, že chlapec svoju lásku uzamkol a má strach z mojej náklonnosti či hocikoho iného. Mrzelo ma, že nemám so sebou nejaké sladkosti, čo by som mu mohla dať. Opýtala som sa anjela– tak ako sa môže pýtať osemročné dieťa –, či by som nemala dať chlapcovi nejakú maškrtu. Nevidela som anjelovi do tváre, ale cítila som, akoby sa usmial, keď mi odpovedal, že dobrosrdečnosť a láskavé gesto neznámeho človeka či kohokoľvek chlapcovi celkom iste pomôžu odomknúť aspoň časť jeho lásky.
