KYJEV - Americké ministerstvo zahraničia zverejnilo záznamy vojakov vo východnej Ukrajine, o ktorých hovorí, že sú ruskí, ako aj dôstojníkov ruských tajných služieb. Vojaci totiž majú na sebe rovnaké uniformy a majú rovnaké zbrane ako tí, čo boli na Kryme a ktorých prítomnosť na ukrajinskom polostrove minulý týždeň po dovtedajšom zapieraní priznal ruský prezident Vladimir Putin.
Fotografie dokazujú obvinenia Západu, že Moskva používa armádu na vyvolanie nepokojov na Ukrajine. Kópiu 11-stranového dokumentu odovzdalo ministerstvo zahraničia USA novinárom. Ukrajinskí diplomati odovzdali dokumenty Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Moskva však všetky obvinenia odmieta.
V pondelok sa americký šéf diplomacie John Kerry stretne v Kyjeve s ukrajinským vedením. Rokovať budú o možnostiach pomoci krízou otrasenej bývalej sovietskej krajine. Témou budú aj ukrajinské dlhy za plyn Rusku, ktoré dosiahli miliardové výšky. Kerry bude trvať tiež na urýchlenom presadzovaní výsledkov konferencie v Ženeve zo 17. apríla. USA trvajú na stiahnutí všetkých ruských vojakov z východnej Ukrajiny. Rusko musí prinútiť proruských separatistov odovzdať zbrane a opustiť obsadené budovy.
Militanti uniesli novinárku
Proruskí militanti pôsobiaci na východe Ukrajiny údajne zadržali mladú novinárku a aktivistku angažujúcu sa počas protestov v Kyjeve. K jej únosu malo prísť v meste Slovjansk ešte v nedeľu. Zadržiavajú ju údajne v budove miestnej bezpečnostnej služby, ktorú militanti obsadili už dávnejšie. Ide o 29-ročnú Irmu Kratovú pôsobiacu ako šéfka televíznej stanice Skrytá pravda (Prichovana Pravda). Bola tiež líderkou feministickej skupiny angažujúcej sa počas takzvaných majdanových protestov, ktoré viedli k zosadeniu prezidenta Viktora Janukovyča.
Televízia Skrytá pravda zverejnila aj videonahrávku, na ktorej Kratová s tvárou zakrytou šatkou hovorí o svojich únoscoch. "Zadržali ma, ale zaobchádzajú so mnou v poriadku. Skontrolujú správy, ktoré som poslala, a potom sa rozhodnú, či ma pustia," uviedla. Separatisti ju údajne obviňujú z "vojnových zločinov" proti príslušníkom špeciálnych zásahových síl počas protestov v Kyjeve.
Ukrajina zvyšuje dovoz plynu z Ruska
Ukrajina zvyšuje dovoz plynu z Ruska. Objem jeho importu už dosiahol najvyššiu úroveň za 10 týždňov. Ruský prezident Vladimir Putin dal totiž vláde v Kyjeve jeden mesiac na obnovenie platieb za dovoz komodity, inak bude musieť jej ďalšie dodávky zaplatiť vopred. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Z predbežných údajov ruského ministerstva energetiky vyplýva, že Ukrajina 19. apríla 2014 zvýšila objem importovaného plynu na 115 miliónov kubických metrov (m3). To je najvyššia úroveň importu od 5. februára a výrazný skok v porovnaní so 40 miliónmi m3 plynu, ktoré Ukrajina doviezla z Ruska 16. apríla. Na ilustráciu, vlani v apríli dosiahol priemerný denný objem importu ruského plynu na Ukrajinu okolo 49 miliónov m3.
Ukrajina pokrýva približne polovicu svojej celkovej spotreby plynu dovozom z Ruska. Navyše, Rusko transportuje cez ukrajinskú vetvu plynovodu zhruba 15 % komodity pre Európu. Dodávky energií sú tak dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje napätie v regióne a budúcnosť Ukrajiny.
Ruský štátny energetický koncern Gazprom tvrdí, že mu Ukrajina dlhuje za dodávky plynu už viac ako 2,2 miliardy USD (1,59 miliardy eur).
Moskva však od 1. apríla zvýšila cenu plynu pre Ukrajinu na 485 USD za 1000 kubických m3 z 268 USD za 1000 m3 v 1. kvartáli tohto roka. Prezident Putin ale 17. apríla vyhlásil, že Moskva je ochotná počkať ešte mesiac, potom v súlade s kontraktom, ktorý Gazprom uzavrel s Ukrajinou v roku 2009, prejde na systém vopred predplatených dodávok. Podľa tohto kontraktu, ak Kyjev mešká s platbami, ďalší plyn dostane len vtedy, ak si ho predplatí.
Kyjev ale odmieta platiť vyššie ceny za ruský plyn a tvrdí, že platby neobnoví skôr, ako ukončí rokovania s Moskvou o jeho cene.
Hovorca Gazpromu Sergej Kuprijanov sa zatiaľ k nárastu importu plynu na Ukrajinu nevyjadril a hovorkyňa ukrajinskej spoločnosti Naftogaz Aliona Osmolovska to odmietla komentovať.
Vláda v Kyjeve sa medzitým snaží o diverzifikáciu dodávok a rokuje so Slovenskom, Poľskom a Maďarskom o nákupe plynu a tzv. reverznom toku suroviny smerom zo západu na východ.
Biden odkazuje: Bojujte proti "rakovine korupcie"
Spojené štáty sú pripravené pomôcť ukrajinskej ekonomike, povedal dnes v parlamente v Kyjeve americký viceprezident Joe Biden. Poslancom parlamentu a prezidentským kandidátom ale odkázal, že musia dôslednejšie bojovať proti "rakovine korupcie".
Prezidentské voľby naplánované na 25. mája Biden označil za najdôležitejšie v dejinách Ukrajiny. Washington je podľa jeho slov pripravený pomôcť pri ich usporiadaní.
Americký viceprezident podľa agentúry Reuters taktiež konštatoval, že Ukrajina čelí ponižujúcim hrozbám a znepokojujúcim problémom. Spojené štáty sú však pripravené pomôcť ukrajinským lídrom využiť šancu na vytvorenie národnej jednoty.
Podľa Bidena neexistuje dôvod, prečo by nemohla Ukrajina dosiahnuť energetickú bezpečnosť, ale bude to trvať určitý čas. Vyzval zákonodarcov, aby si predstavili, akú silnú pozíciu by mal Kyjev, ak by nebol závislý od ruských dodávok plynu.
Biden, ktorý pricestoval do Kyjeva v pondelok, bude dnes rokovať s úradujúcim premiérom Arsenijom Jaceňukom a dočasným prezidentom Oleksandrom Turčynovom.
USA investovali do rozvoja demokracie na Ukrajine 5 miliárd dolárov
Spojené štáty investovali do rozvoja demokracie na Ukrajine päť miliárd dolárov. Uviedla to v pondelok v rozhovore pre televíznu stanicu CNN námestníčka šéfa americkej diplomacie pre európske záležitosti Victoria Nulandová.
USA posielali finančné prostriedky Ukrajine od roku 1991, keď sa po rozpade Sovietskeho zväzu opäť stala nezávislým štátom. "Tieto peniaze boli vynaložené na podporu úsilia ukrajinského ľudu, túžiaceho po silnej demokratickej vláde, ktorá zastupuje jeho záujmy," povedala Nulandová.
Diplomatka však poznamenala: "Samozrejme, neminuli sme peniaze na podporu Majdanu. To bolo spontánne hnutie, ktoré sa výrazne odlišuje od toho, čo robí v súčasnosti Rusko na východe Ukrajiny."
Poslanec ruskej Štátnej dumy Viačeslav Nikonov už minulý týždeň kritizoval americkú finančnú pomoc pre Ukrajinu a označil to za podnecovanie nepokojov. "Victoria Nulandová hovorila o asi piatich miliardách dolárov vynaložených na podporu demokracie na Ukrajine, čo býva často iný výraz pre zmenu režimu," povedal Nikonov pre CNN.
Putin rehabilitoval menšiny na Kryme
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok podpísal zákon o rehabilitácii národnostných menšín žijúcich na polostrove Krym, ktorý Moskva nedávno pričlenila k svojmu územiu. Putin tak urobil v snahe odškodniť menšiny na území v záujme "prinavrátenia historickej spravodlivosti, odstránenia dôsledkov protizákonnej deportácie skupín a porušenia ich práv". Podľa slov prezidenta prezentovaných počas rokovania Rady bezpečnosti a zverejnených v štátnej televízii sa to týka tatárskej, arménskej, nemeckej a gréckej populácie, ktoré "trpeli počas represií" vodcu niekdajšieho Sovietskeho zväzu Josifa Stalina. Zákon uvádza, že Rusko "podporuje vznik a vývoj národno-kultúrnych autonómii".
Krymských Tatárov v roku 1944 Stalin prikázal deportovať do Strednej Ázie pre údajné sympatizovanie s nacistickým Nemeckom. Po kolapse zväzu sa v 90. rokoch mnohí do regiónu vrátili, usadili sa vedľa prevažne rusky hovoriaceho obyvateľstva a dnes tvoria asi 15 percent z 2,5-miliónovej populácie čiernomorského regiónu. Ich návrat však vyvolal majetkové spory, ktoré ukrajinské úrady nevyriešili. Po februárovom prevrate sa na rozdiel od obyvateľov Krymu postavili na stranu novej vlády v Kyjeve.
Dostanú Rusi viac sankcií?
Spojené štáty by mohli uvaliť sankcie na celý rad ruských predstaviteľov v súvislosti s krízou na Ukrajine. Podľa agentúry Reuters to v pondelok uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí USA Jen Psakiová.
Na otázku v rozhovore prostredníctvom sociálnej siete Twitter, či Spojené štáty zvažujú možnosť uvalenia sankcií na samotného ruského prezidenta Vladimira Putina, Psakiová odpovedala, že Washington zvažuje množstvo ruských predstaviteľov, na ktorých plánuje uvaliť sankcie ešte predtým, "než by sme diskutovali o Putinovi".
Na otázku, či sú možnosti uvalenia sankcií na jednotlivcov, spoločnosti a podniky efektívne, hovorkyňa amerického rezortu diplomacie odpovedala: "Áno. Je dôležité podrobne vytýčiť dôsledky. USA sú schopné uvaliť sankcie na ľudí, spoločnosti a sektory. Cieľom nie sú sankcie. Cieľom je deeskalácia."
Znenie správy opravila agentúra Reuters, ktorá predtým informovala, že Spojené štáty podľa Psakiovej zvažujú možnosť uvalenia sankcií na samotného ruského prezidenta Vladimira Putina.
Americký viceprezident prišiel na Ukrajinu rokovať
Viceprezident Spojených štátov Joe Biden v utorok absolvuje rokovania so súčasným vedením Ukrajiny. Druhý muž administratívy prezidenta Baracka Obamu priletel na krátku návštevu Kyjeva ešte v pondelok. Cieľom jeho cesty tiež ubezpečenie vlády v Kyjeve o tom, že Washington "podporuje územnú celistvosť Ukrajiny," cituje agentúra Reuters nemenovaného predstaviteľa jeho tímu. K návšteve druhého muža Bieleho domu prichádza v čase stúpajúceho napätia na východe Ukrajiny, kde minulý týždeň počas prestrelky zahynuli najmenej traja proruskí aktivisti.
Biden chce okrem iného diskutovať aj o podmienkach medzinárodnej pomoci Ukrajine a jej efektívnom čerpaní vo všetkých častiach krajiny. Témou bude aj nevojenská pomoc, ktorú Kyjevu nedávno prisľúbil Washington. Američania chcú taktiež Ukrajine pomôcť nájsť nové alternatívne zdroje energií pre obavy, že Rusko krajine prestane dodávať strategické suroviny vrátane plynu
