PRAHA - V pražskom krematóriu v Strašniciach sa dnes rozlúčilo s českou režisérkou, scenáristkou a herečkou Věrou Chytilovou okrem rodiny aj množstvo osobností českej kinematografie a divadla. Ako prvý si na filmárku zaspomínal šéf českého Národného filmového archívu Michal Bregant a okrem neho prehovorili aj Boleslav Polívka, Olga Sommerová či herci z Divadla Sklep Tomáš Hanák, Milan Šteindler a David Vávra, ktorí si pre túto príležitosť pripravili malú scénku.
Na pohrebe sa zúčastnili tiež Jiří Macháček, Ivan Trojan, Zdeněk Svěrák, Květa Fialová, Josef Abrhám, Miroslav Donutil, Jiří Menzel, Ján Hřebejk či Bohdan Sláma.
Na smútočných hostí však čakalo prekvapenie v réžii samotnej Věry Chytilovej. Počas príhovoru totiž v sále odznel hlas českej režisérky akoby nikdy neodišla. Svojská Chytilová zrejme naplánovala priebeh vlastného pohrebu.
"Bola to najlepšia česká filmárka, vo filmárčine nemala konkurenciu. Obdivovala som na nej odvahu filmársku aj občiansku," vzdala hold zosnulej režisérke Sommerová. "Bola sama sebou a od svojho názoru neustupovala. Ako človek nezlyhala a išla si za svojím," doplnila. Šesťdesiatštyriročný Polívka si na filmárku zaspomínal vtipnou historkou a následne prejavil vieru, že sa s ňou ešte niekedy stretne. "Verím, že ľudská duša je nesmrteľná, a že sa ešte stretneme," povedal. "Režisér a maminka majú vždy pravdu. Bral som ju ako mamu, takže mala dvojnásobnú pravdu," dodal neskôr.
Herečka Marta Vančurová zarecitovala pred záverom obradu režisérkinu obľúbenú báseň Co člověk má, ktorej autorom je Oldřich Mikulášek. Pohreb ukončila pieseň Oh baby, baby skupiny Golden Kids, po ktorej prítomní vstali, aby sa so slávnou režisérkou ešte naposledy rozlúčili dlhým potleskom.
Věra Chytilová sa narodila 2. februára 1929 v Ostrave, no na prelome 40. a 50. rokov sa presťahovala do Prahy. Pôvodne študovala architektúru, no po dvoch rokoch štúdium prerušila a začala pracovať ako kreslička, laborantka a manekýnka. Ako herečka debutovala v malej úlohe filmu Císařův pekař a pekařův císař (1951). Za kamerou začínala na Barrandove ako klapka, postupne sa vypracovala na asistentku réžie. V rokoch 1957 až 1962 študovala na FAMU odbor filmová réžia, pričom ju prijali ako jedinú ženu. Jej spolužiakmi boli Jiří Menzel, Evald Schorm, Juraj Jakubisko a Jan Schmidt. Jej režisérskym debutom bola hraná stredometrážna snímka Kočičina (1960), o rok neskôr natočila absolventský film Strop. Medzi jej najznámejšie snímky patria Ovoce stromů rajských jíme (1969), Hra o jablko (1976), Panelstory aneb jak se rodí sídliště (1979), Kalamita (1981), Vlčí bouda (1986), Šašek a královna (1987), Kopytem sem, kopytem tam (1988), Dědictví aneb Kurvahošigutntag (1992), Pasti, pasti, pastičky (1998), Vyhnání z ráje (2001) a Hezké chvilky bez záruky (2006). Nakrútila aj mnohé dokumentárne filmy, napríklad Praha - neklidné srdce Evropy (1984), Trója v proměnách času (2003) alebo Pátrání po Ester (2005). V roku 1992 získala francúzsky Rad za umenie a literatúru, o šesť rokov neskôr českú štátnu medailu Za zásluhy. V roku 2001 jej udelili Českého leva za dlhoročný umelecký prínos. Bola členkou Európskej filmovej akadémie a na FAMU vychovala niekoľko generácií filmárov.
