BRATISLAVA - Keď sa naňho zadívate, nemôžete sa neusmievať. Sympatický blondiačik Matthiasko (5) z Bratislavy rozdáva radosť na všetky strany, hoci sám život mu jej veľa nenadelil. Od narodenia bojuje s vážnou diagnózou a navyše ostal sám s mamičkou. Potrebuje preto vašu pomoc, aby mohol konečne ukázať celému svetu, ako sa dokáže na nožičky postaviť úplne sám.
(Píše Matthiaskova mamička)
Náš príbeh sa začal písať pred piatimi rokmi. Dňa 5.8. 2008 sa narodil môj vysnívaný synček Matthiasko, prišiel na svet predčasne v 36 t.t. (týždni tehotenstva, pozn. red) celkom nečakane. Pôrod prebiehal bez problémov, Matthiasko vyzeral úplne zdravo ako ostatné detičky. Bol krásny, malý blondiačik. Zlom nastal, keď nás prepúšťali z pôrodnice. Pani doktorka mi povedala, že Matthiasko ma rozšírenú ľavú mozgovú komoru. V tú chvíľu som nevedela, čo všetko nás čaká. Tisíce otázok a nikto mi nevedel odpovedať či a v akej miere bude drobec postihnutý.
Nasledovali vyšetrenia u neurológa, sono mozgu každý mesiac, sledoval sa ďalší vývin. Dvojmesačný Matthiasko sa pri kontrole na neurológii pani doktorke nepozdával, tak ho poslala na rehabilitácie a tým sa začalo naše každodenné cvičenie. Zo začiatku sme cvičili Vojtovou metódou. Dlho sme ale necvičili touto metódou, nakoľko to Matthi veľmi zle znášal. V 10 mesiacoch, keď sa Matthi pokúšal dávať na kolienka, si nešťastne buchol hlavičku, a pri RTG mu zistili 2 defekty Kalvy (dve dieročky na lebke).
Vôbec som netušila čo to je a či to môže ohroziť nejako jeho život. Nasledoval ďalší kolotoč vyšetrení, metabolické vyšetrenie CT a MRI mozgu. Bolo to veľmi náročné obdobie. Keďže sme tak často chodili na Kramáre, spoznala som tam maminky, ktoré mi povedali o možnosti rehabilitácii v DFNsP a o Bobath metóde. Od tej doby rehabilitujeme na Kramároch a sme veľmi spokojní. Našťastie Bobath je spôsob rehabilitácie, ktorý sa dá zaviesť aj počas hry, že si to Matthi neuvedomoval, že cvičí a tak bol veľmi spokojný a hlavne už toľko neplakal pri cvičení.
Ako Matthiasko rástol a moje sily ubúdali, hľadala som ďalšie možnosti rehabilitácií. Začali sme cvičiť v Charis of Alatyr s.r.o. kde chodíme už 2 rok. Matthiasko za túto dobu urobil neuveriteľné pokroky. Keď spravil prvý krok vo svojom živote, bolo to niečo neuveriteľné. Môj drobček spravil svoj prvý veľký krok v 3 a pol rokoch. I keď hneď spadol na zadoček, bol to neopísateľný pocit. Každá rehabilitácia nás posúva vždy dopredu či po fyzickej, alebo psychickej stránke. Sú to maličkosti, ale pre nás znamenajú veľmi veľa. Minulý rok začal Matthiaska učiť na rehabilitáciách Viktor Fogel chodiť pomocou barličiek.
Bolo to veľmi náročné, zo začiatku mu to moc nešlo, nevedel pochopiť, že keď ide ľavá nožička musí dať pravú barličku dopredu a naopak. Drobec je veľký bojovník a netrvalo dlho a nabral odvahu aj na samostatnú chôdzu s barličkami. Je to pre neho zábava a hlavne spôsob ako sa môže viac hrať s kamarátmi. S barličkami nevydrží chodiť dlho, je veľmi unavený a tak na dlhšie trasy používame invalidný vozíček. Tento rok musel podstúpiť operáciu metódou Ulzibat, lebo sa mu veľmi skracovali šľachy na nožičkách. Po operácii sme sa nevedeli na malého vynadívať, nôžky boli zrazu voľnejšie ako predtým.
Ale aj tak je veľmi potrebná rehabilitácia, nácvik chôdze, vertikalizácia vo vertikalizátore, ktorý si nemôžem finančne dovoliť nakoľko Matthiaska vychovávam sama. Touto cestou by som chcela poprosiť všetkých dobrých ľudí o nezištnú pomoc pre môjho synčeka. Za každú pomoc budeme obaja nesmierne vďačný.
Kontakt na Matthiaskovu mamičku:
Erika Molnárová
e-mail: ericka107@gmail.com
tel. č.: 0907 587 252
