Ľudia bojujú proti vysokej vode, ako vedia (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - To, čo sa v posledných rokoch deje s počasím, vyvoláva medzi ľuďmi čoraz väčšie obavy. Stredná Európa bojuje momentálne opäť so záplavami, pričom najhoršia situácia je podľa všetkého v Prahe. Za povodne si však môžeme sami; podľa hydrológa Michala Kravčíka ho spôsobuje vysušovanie krajiny.
Povodne sa na Slovensku, Česku, ale i ďalších okolitých krajinách, opakujú už pomaly každý rok. Stále sa však viac hovorí o odstraňovaní následkov, ako o ich príčinách. Tie sa pokúsil na svojom blogu objasniť uznávaný odborník na životné prostredie Michal Kravčík.
Do úvahy podľa neho treba brať "súvislosti vzťahu kolobehu vody v malých vodných cykloch i energetických tokov medzi Slnkom a vodou". Na vysvetlenie použil satelitné snímky zo stránky SHMÚ, ktoré v trojhodinových intervaloch ukazujú, ako sa rozsiahly dažďový mrak držal nad Českom, Nemeckom a Rakúskom. Zároveň pripomína, že keby sa zrážky mohli vyliať na raz tak veľké územie, než na aké sa vyliali, k žiadnym povodniam by zrejme nedošlo.
(Zdroj: SHMÚ)
(Zdroj: SHMÚ)
(Zdroj: SHMÚ)
(Zdroj: SHMÚ)
(Zdroj: SHMÚ)
Podľa Kravčíka si treba všimnúť aj rozsiahle bezoblačné pásmo v západnej časti Nemecka, nad Belgickom, Holandskom i Francúzskom. Zarážajúce sú taktiež teplotné extrémy v rôznych častiach Európy. Kým u nás dosahujú v týchto dňoch ledva 20 stupňov, na severe Európy si užívajú tridsiatky. Ako je možné, že dochádza k takýmto teplotným výkyvom? júna? A prečo sú tak silné hranice oblačného a bezoblačného pásma?
Slovenský hydrológ vysvetľuje príčiny tohto fyzikálneho javu v knihe Nová vodná paradigma - Voda pre ozdravenie klímy. Tvrdí sa v nej, že "ak v krajine pribúdajú vysušené plochy (prevažne v poľnohospodársko-urbánnej krajine), potom sa menej slnečnej energie spotrebuje na výpare vody z krajiny do atmosféry a viac sa vyprodukuje citeľného tepla do atmosféry". Vysušovanie krajiny tak doslova vyrába ohromné teplo, ktoré prehrieva atmosféru. V dôsledku toho vznikajú tepelné ostrovy s vyššou teplotou. Vo vysušených regiónoch dochádza k ešte väčšiemu poklesu zrážok a naopak nad chladnejšími oblasťami sa tvoria vertikálne mraky. Tým pádom môžeme hovoriť o priestorovej a aj časovej zmene rozdelenia zrážok.
Ak je táto teória pravdivá, Kravčík pozná jednoduché riešenie. Treba zavodňovať vysušenú krajinu a produkovať tak menej tepla do atmosféry. To by malo viesť k menej intenzívnym zrážkam v chladnejších horských oblastiach a intenzívnejšiemu dažďu vo vysúšaných.
Ak by sme začali konať teraz, do desiatich rokov by sa problém extrémnych povodní, sucha a ďalších živelných pohrôm, prakticky vyriešil. Ak včas nezastavíme plošné vysušovanie Európy, môžeme v dôsledku posielania čoraz väčšieho množstva energie do atmosféry očakávať častejšie vyčíňanie prírodných živlov, ako je tomu napríklad v Severnej Amerike.
