Knihy, ktoré sa hlásia sa k tradícii, vracajú sa do minulosti, aby pozdvihli naše súčasné sebavedomie.
Vyvrcholením hlbokého záujmu o originálne osudy drotárov je dielo Jána Čomaja Drotárska odysea (Martin, Matica slovenská 2011). V kontexte dávnejších diel Svetom, moje, svetom, Svet drotárov, vedeckej monografie Drotárstvo (2010), zameranej primárne na remeselnú a umeleckú stránku drotárstva, Ján Čomaj rozpráva osudy a najzaujímavejšie príbehy podľa vlastného výberu. Jeho dielo dopĺňa dodnes veľmi riedku zostavu kníh, ktoré postupne odstraňujú tzv. drátenícky mýtus (drotári ako žobráci, Slováci ako chudáčikovia), a aj metodologicky predstavuje významnú posilu – prvý prvotriedny autor bez drotárskych koreňov spracúva najzaujímavejšie námety podľa vlastného výberu.
Ide teda o prvú popularizačnú knihu, ktorá sústreďuje najpútavejšie témy „vedy o drotárstve“. Pokúšam sa dielo Jána Čomaja posúdiť ako spoluautor románu a autor filmového scenára Ako divé husi (svetový úspech slovenských kapitalistov) i ako vedúci 5-miliónového internetového projektu Považské múzeum 3D online. Pri oboch týchto projektoch som sa za asi 20 rokov podrobne oboznámil s problematikou – ako rozprávač i ako informatik, hlavný autor prvého slovenského virtuálneho múzea.
V deformovanej historickej pamäti sa vytvoril tzv. drátenícky mýtus, podľa ktorého sa drotári vnímajú ako žobráci, Slováci ako chudáčikovia, keďže v istom období v susednom Maďarsku a Čechách putujúci remeselník-drotár reprezentoval pre bežné obyvateľstvo jedinú konkrétnu predstavu o slovenskom človeku. Podstatou mýtu, ktorý je zakódovaný aj v českej a maďarskej prezývke pre Slovákov (dráteník, drótoštót), je nelegálne zovšeobecnenie časovo i priestorovo okrajového javu na celok. Drotár nebol žobrák, no mohol sa ním stať drotár skrachovaný. Muzeálne expozície, umelecké diela a vedecké monografie drátenícky mýtus postupne odstraňujú, no v ponuke chýba popularizačné dielo pre širokú verejnosť. Dielo Jána Čomaja vypĺňa túto medzeru a nemá v tom konkurenciu.
Autor pedantne preskúmal dostupné pramene a pokračoval za ich horizontom reportérskou metódou, čiže niekoľko rokov vyhľadával autorov, výskumníkov, umeleckých drotárov, navštívil vari všetky možné expozície po múzeách a galériách, aktívne sa podieľal aj na viacerých podujatiach, ba vycestoval aj do Nemecka za pánom Karolom Gulejom, organizátorom prvej drotárskej výstavy. Menovite ďakuje desiatim informátorom. Podarilo sa mu sústrediť jedinečné vlastné poznanie danej problematiky a jeho skúsenosť i výber materiálu sú originálne. Metóda spracovania kombinuje predovšetkým rozprávanie, miestami reportážne a esejistické zamyslenia, v ktorých vo svetle dostupnej literatúry dospel k originálne položeným otázkam, odpovediam, ba i hypotézam. Na úrovni koncepcie, poznatkov aj ich spracovania ide o celkom originálne dielo, v ktorom autor opakovane potvrdil výnimočnú schopnosť originálnej reflexie jedinečného fenoménu.
Ďalšie recenzie o knižných novinkách si môžete prečítať v Knižnej revue 9 (2. mája)