BRATISLAVA - Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda sa neobáva negatívnych reakcií ľudí vo vlaku počas svojej osobnej predvolebne kampane.
„Ľudí som sa nikdy nebál. Keď som bicykloval v roku 1998, lietali mi okolo hlavy kamene, aj tak som išiel. Bola obrovská nenávisť. Obávam sa len, aby ma nezačali bolieť kĺby,“ povedal dnes Dzurinda počas prvej cesty vlakom v rámci predvolebnej kampane. Podľa neho je jeho povinnosťou ako lídra strany ísť príkladom.
„Keď ja pôjdem medzi ľudí, pôjde aj Mikloš, Žitňanská, Hort, Fedor a aj ďalší. Líder musí udať tón. Musí udať charakteristiku strany. Internet je fajn. Televízia je fajn. Ale živý dotyk s človekom je o inom,“ vyhlásil.
Dzurinda dnes odštartoval svoju osobnú predvolebnú kampaň cestou vo vlaku. Ako uviedol, dve tretiny svojho času pred voľbami a možno aj tri štvrtiny chce stráviť cestami vo vlakoch. Tu sa chce rozprávať s ľuďmi, ktorí o to prejavia záujem.
Názov Dzurindovej kampane je podľa neho symbolický - Máme spoločnú cestu. Dnes sa Dzurinda vezie rýchlikom do Košíc, večer pôjde na míting do Michaloviec a v piatok opäť vlakom, ale tentokrát osobným, z Košíc do Popradu. Dzurindu sprevádza na ceste vo vlaku tím piatich ľudí, určité úseky cesty s ním prejdú aj viacerí kandidáti SDKÚ-DS na poslancov NR SR.
Podľa Dzurindu najmenej sa dá vyhnúť človeku vo vlakovej chodbičke. Teší sa na čaj na peróne. „Nechcem ľudí otravovať. To nie je nevyhnutné. Ľudia ma poznajú, aj keď ku mne prechovávajú rôzne city a názory. Celý politický život som si dával pozor, aby mi ľudia nemohli povedať, že sa vznášam v oblakoch, že nepoznám ich starosti, že sa vyhýbam každodenným starostiam ľudí. Vždy mi išlo o to, aby som ľuďom rozumel, aj keď je mi ľúto, že oni majú pocit, že to tak nie je,“ povedal Dzurinda, ktorý naposledy vo vlaku na Slovensku cestoval pred štyrmi rokmi.
Líder SDKÚ-DS cestovanie vlakom zdôvodňuje viacerými argumentmi. „V roku 1998 som sa rozhodol pre bicykel. Bol som mladší, pre kampaň bolo aj lepšie počasie. Teraz som opäť rozmýšľal, ako sa najbližšie dostať k ľuďom, aby som sa mohol s nimi čo najslobodnejšie rozprávať. Spomenul som si na moju pôvodnú profesiu. Rozhodol som sa pre osobnú kampaň tým, že budem po Slovensku cestovať vlakom,“ uviedol.
Podľa neho dnes bude mať spoločnú cestu nielen s cestujúcimi vo vlaku do Košíc, ale má spoločnú cestu so všetkými občanmi aj inak. „Máme spoločnú cestu v Európe, cestu prekonania krízy, pre naše deti a perspektívu Slovenska,“ povedal.
Dzurinda pripomenul, že jeho pôvodná profesia je železničiar. Na strednej škole vyštudoval silnoprúd, získal papiere na vedenie lokomotívy, ktorú niekoľkokrát viedol z Košíc do Čiernej nad Tisou. Počas vysokej školy sa stal výpravcom vlakov, čo bola jeho prvá profesia. „Na železnici sa cítim doma. Keď som mal 15 rokov, podbíjal som podvaly. Modrá armáda je moja armáda,“ vyhlásil.
V politike je podľa Dzurindu dôležité načúvať. „Chcem, aby ľudia nás nielen počúvali, ale myslím si, že pre politika je dôležité načúvať. Šesť hodín strávim vo vlaku. Každý, kto bude chcieť, môže ku mne prísť, pozvať ma do chodbičky alebo povedať mi, čo chce. Ja budem pozorne počúvať,“ uviedol. Vlak má podľa neho v sebe úžasnú symboliku. „Vlak presne vie, kde sa pohne a kde je jeho cieľ. Rovnako je to aj s krajinou. Pohli sme sa v roku 1989, ale v cieli zďaleka nie sme. Boli úseky, keď sme utekali rýchlo, ale boli výhybky, keď sme koketovali so slepou koľajou, keď sme museli cúvnuť, aby sme sa dostali do správnych koľají,“ uviedol. Táto symbolika je podľa neho nesmierne silná.
Podľa Dzurindu vždy treba dať pozor, aby sme nezmeškali aktuálny vlak. „Ako by som si mal dať pozor, aby sme boli na čas vo vlaku, tak by si mali dať pozor krajiny EÚ, aby sme nezmeškali vlak, aby sme urobili to, čo je potrebné urobiť, aby sme sa nenechali vytlačiť. V roku 1998 Slováci naskočili do posledného vagóna integrácie. Nech je to pre nás memento, že nesmieme zaváhať na našej ceste reforiem,“ zdôraznil.
Z týchto dôvodov sa Dzurinda rozhodol pre vlak. Chce prebrázdiť Slovensko čo najväčším počtom vlakových spojov. „Chcem byť tam, kde sa ľudia stretávajú,“ dodal. Drvivú väčšinu času do parlamentných volieb preto strávi vo vlaku. Spomína si, že výpravcom vlakov sa stal v roku 1976 v Kežmarku. Preto jeho obľúbená trať je Poprad – Matejovce – Kežmarok - Stará Ľubovňa - Plaveč. Aj ňou sa zvezie.
Či sa ľudia budú pýtať na Gorilu, sa novinári dozvedia o týždeň. „Nebudem sa vyhýbať žiadnej otázke. S touto otázkou som sa zatiaľ nestretol. Nespomínam si, že by sa ma niekto na to opýtal. Ale nemám s tým problém,“ povedal novinárom. Po Trenčín sa Dzurinda vo vlaku s negatívnymi reakciami nestretol. Viacerí ľudia ho zdravili. V reštauračnom vozni o rozhovor s ním prejavili záujem tri zdravotné sestry z Michaloviec, ktoré dochádzajú za prácou do Rakúska.
Sťažovali sa mu, že v Michalovciach by mali nízky plat. Dohodli sa, že večer prídu na Dzurindov míting. Vo vedľajšom oddelení vagóna sedeli po Trnavu študenti. Tí pred rozhovorom s Dzurindom uprednostnili prípravu na skúšku, ktorá ich dnes čakala.
