BRATISLAVA - Poslanci dnes schválili vládnu novelu Zákonníka práce. Prítomných bolo 144 poslancov. Za zmeny hlasovalo 74 zákonodarcov. Proti sa postavilo 70 poslancov. Nikto sa nezdržal. Podmienkou účinnosti novely od začiatku septembra je podpis prezidenta. Neprítomní pritom boli všetci štyria poslanci zo skupiny Obyčajní ľudia, ďalej Dušan Švantner zo SNS a Igor Sidor zo strany Most-Híd. Ostatní poslanci za koalíciu boli za a opoziční proti novele.
Krátko pred hlasovaním vystúpil v pléne Pavol Paška (Smer-SD). "Je zrejmé, že sa tu opäť hrá veľká hra. Vidím, kto tu chýba. Vidím, že je to opäť jeden biznis vládnej koalície, nás to neprekvapuje," reagoval na počet poslancov v sále. Podľa neho niektorí svojou neúčasťou chceli zámerne znížiť kvórum. "Treba znížiť kvórum, inak by ste neboli schopní prijať novelu Zákonníka práce," vyhlásil Paška.
Pri plnom počte 150 poslancov by totiž koalícii na schválenie novely chýbali hlasy poslancov zo skupiny Obyčajní ľudia. Tí za novelu odmietli hlasovať, keďže v utorok neprešli ich pozmeňujúce návrhy. Podľa Pašku je zvláštne, akým spôsobom koalícia deformuje fungovanie slovenského parlamentu, a že chce prijať novelu Zákonníka práce iba jednoduchou väčšinou. "Je to škandál a je to hanba slovenského parlamentu," povedal.
Zmeny v Zákonníku práce
V Zákonníku práce napokon ostali ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch. Zmeny však podľa všetkého čakajú na odbory. Ak totiž podľa schválenej novely budú chcieť odborové organizácie zastupovať všetkých zamestnancov, budú musieť pri svojom vzniku zamestnávateľovi na požiadanie preukázať, že organizujú najmenej 30 % zamestnancov. Výhody z kolektívnych vyjednávaní na podnikovej úrovni by sa taktiež nemali v prípade organizácií, ktoré podliehajú zákonu o výkone práce vo verejnom záujme, vzťahovať na top manažmenty.
Novela rieši aj postavenie zamestnávateľov a zamestnancov v rámci skúšobnej doby. Budú totiž môcť ukončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Naopak, ťažšie by malo byť pre zamestnávateľov ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou alebo dojčiacou ženou ako aj s matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode. Budú tak totiž môcť urobiť iba vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom alebo materstvom a písomne to zdôvodniť.
Nočné zmeny aj dva týždne za sebou
Zamestnanci by zároveň na základe parlamentom schválenej podoby novely mali po dohode so zamestnávateľmi získať možnosť pracovať v nočnej zmene aj dva týždne za sebou. Poslanci odobrili zavedenie konta pracovného času s možnosťou akumulácie kladných a záporných hodín, či predĺženie termínu na čerpanie náhradného voľna. Zmeny čakajú aj na emitentov stravných lístkov. Poplatok za sprostredkovanie stravovacích služieb prostredníctvom stravovacích poukážok by mal byť po novom maximálne tri percentá z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.
Novela Zákonníka práce rieši aj niektoré z požiadaviek vznesených v petícii sestier a pôrodných asistentiek. Zdravotníci by totiž na jej základe mali mať po dovŕšení 50. roku života možnosť odmietnuť prácu nadčas ako aj prácu v noci. Zároveň by mali získať nárok na päť dní plateného voľna ročne, a to na sústavné vzdelávanie. Poslanci naopak nesúhlasili s návrhom na stanovenie minimálnych mzdových nárokov pre sestry a pôrodné asistentky v Zákonníku práce. Sestry totiž žiadajú, aby ich mzdové ohodnotenie riešil samostatný zákon.
Súčasťou novely je aj odstupňovanie výpovednej lehoty podľa počtu odpracovaných rokov. Výpovedná lehota by sa pri pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka mala skrátiť zo súčasných dvoch na jeden mesiac. Ak však napríklad pracovný pomer zamestnanca trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota bude najmenej päť mesiacov.
Päť týždňov dovolenky
V schválenej novele Zákonníka práce sa zavádza automatický nárok na päť týždňov dovolenky od dovŕšenia 33 rokov veku zamestnanca. Zmeniť by sa tiež mali ustanovenia o práci na čas určitý. Takýto pracovný pomer bude možné predĺžiť najviac trikrát, pričom súčet období práce na čas určitý nebude môcť prekročiť tri roky. V súčasnosti môže byť pracovný pomer na určitý čas najviac dvojročný, pričom v rámci dvoch rokov ho možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát.
Ďalšie zmeny by mali nastať aj v rámci skúšobnej doby. Každý zamestnanec bude mať tak ako v súčasnosti štandardnú najviac trojmesačnú skúšobnú lehotu. Výnimkou budú vedúci zamestnanci, ktorých skúšobná lehota by na základe parlamentom schválených zmien mala byť najviac šesť mesiacov. V kolektívnej zmluve sa však môže skúšobná lehota u oboch skupín predĺžiť o ďalšie najviac tri mesiace. Novela ruší súčasný súbežný nárok na výpovednú lehotu a čerpanie odstupného.
Naopak do novely Zákonníka práce sa nedostala možnosť prepúšťať zamestnanca alebo štátneho zamestnanca po získaní jeho nároku na starobný dôchodok. Poslanci v rámci utorňajšieho hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch neodobrili ani možnosť čerpať pracovné voľno v piatok za sviatky, ktoré pripadnú na utorok až štvrtok ani zákaz práce v maloobchode počas všetkých sviatkov. Neschválili zároveň ani návrh, ktorý mal dať zamestnancom možnosť rozhodnúť sa, či chcú dostávať stravné lístky alebo finančný príspevok na stravu.
