BRATISLAVA - Sociálny štandard obyvateľov, o ktorom hovoria predstavitelia vlády, prispieva k rastu verejného dlhu, jeho zachovávanie však môže pomáhať ekonomike. Vyplynulo to z ankety medzi ekonomickými analytikmi. Počas tohto roka by sa mal dlh štátu v prepočte na každého obyvateľa zvýšiť o približne 700 eur, pričom len na úrokoch zo staršieho dlhu vláda zaplatí okolo miliardy eur.
Štátna sociálna pomoc však zvyšuje predaj a tým zmieňuje dopady na zamestnanosť. Výdavky štátu by podľa schváleného rozpočtu v tomto roku mali presiahnuť príjmy o viac než 3,87 miliardy eur, čo je približne 30 percent zo štátneho rozpočtu. Schodok však môže byť napokon podľa nedávnych odhadov odborníkov ešte vyšší.
Vládny kabinet napriek tomu odmietol siahnuť napríklad na štátne príspevky pri narodení dieťaťa, zástupcovia koalície sľubujú pred voľbami aj zachovanie mimoriadneho dôchodku na konci roka. Zachovanie sociálnych dávok pomohlo podľa Pavla Kárásza z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) ochrániť Slovensko pred ešte výraznejším nárastom nezamestnanosti. Ak by sa obmedzila štátna pomoc, ľuďom, ktorí sú na ňu odkázaní, by klesli príjmy a firmám by následne ubudlo potenciálnych zákazníkov. Mohli by tak prepúšťať v ešte väčšej miere.
"Ak by bol verejný dlh nižší, ale nezamestnanosť v okolí 14 percent, tak by to bolo horšie. Dlhodobé výdavky by boli vyššie," povedal. V apríli bola na Slovensku nezamestnanosť na úrovni asi 12,5 percenta. Udržaním kúpyschopnosti ľudí argumentoval v prospech zachovania sociálnej pomoci štátu aj poradca premiéra Roberta Fica (Smer-SD) Peter Staněk z Ekonomického ústavu SAV. Analytik Radovan Ďurana z bratislavského mimovládneho inštitútu INESS však poukázal na to, že zachovanie sociálnych dávok na úkor prehĺbenia verejného dlhu spôsobí problémy v budúcnosti.
"Čo vyplatí štát dnes bez krytia z daní a odvodov, bude musieť zobrať občanom v budúcnosti," zhrnul. Nasledujúce vlády sa síce podľa neho môžu vyhnúť škrtom v sociálnej oblasti, ale v takom prípade ostane menej zdrojov napríklad na školstvo, zdravotníctvo či súdnictvo. Pred razantným šetrením by podľa prepočtov Ďuranu krajinu nezachránil ani prípadný razantnejší pokles nezamestnanosti. Ak by sa počet ľudí bez práce znížil z terajších asi 336.000 o 100.000, čo v súčasnosti nepovažuje za pravdepodobné, výdavky štátu by klesli asi o miliardu eur.
Kárász so Staněkom očakávajú, že chýbajúce peniaze by vláda v budúcnosti mohla získať potláčaním korupcie. Podľa skorších vyjadrení Transparency International Slovensko však nemožno očakávať, že by politici dokázali v krátkom čase v tejto oblasti dosiahnuť výraznejšie úspechy. Úrad vlády na otázky, prečo je podľa predstaviteľov kabinetu lepšie udržiavať sociálny štandard ľudí na úkor rastúceho verejného dlhu, nereagoval.
