BRATISLAVA - Slovákov najviac trápi nezamestnanosť, problémom je aj ekonomická situácia krajiny. Vyplynulo to z jesenného prieskumu Eurobarometer, o ktorom dnes novinárov informovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
Bez práce bolo vlani v decembri viac ako 330 tisíc ľudí, množstvo Slovákov o zamestnanie prišlo v dôsledku hospodárskej krízy. Tá poznačila aj výkon ekonomiky.
"Čo sa týka finančnej situácie a zamestnanosti, Slováci hodnotia svoju osobnú situáciu mierne pozitívne, no ich pohľad na stav slovenskej, európskej a svetovej ekonomiky, ako aj na stav zamestnanosti na Slovensku je výrazne negatívny a pesimistický," uviedlo zastúpenie EK. Nezamestnanosť označilo podľa ankety za najdôležitejší problém krajiny 64 percent opýtaných, čo bolo o 13 percentuálnych bodov viac ako európsky priemer.
Za svoj osobný problém považuje nezamestnanosť 15 percent oslovených. Ekonomická situácia krajiny je problémom podľa takmer polovice respondentov. Slováci naopak vlani na jeseň priaznivo hodnotili zavedenie eura, ktoré krajina prijala v januári 2009. Viac ako dve tretiny oslovených ľudí sa zhodlo, že nová mena zmiernila negatívny vplyv hospodárskej a finančnej krízy. Anketa tiež ukázala, že dôvera Slovákov v inštitúcie Európskej únie za polrok vzrástla na rekordných 71 percent, čo bolo najviac spomedzi členských štátov únie.
Novozvolenému Európskemu parlamentu či Európskej komisii pritom slovenskí občania dôverovali viac ako kabinetu premiéra Roberta Fica (Smer-SD) či Národnej rade. Členstvo krajiny v EÚ ocenilo 68 percent účastníkov prieskumu. Osem z desiatich Slovákov si myslelo, že vstup krajiny do únie priniesol Slovensku výhody.
"Deklarovaný eurooptimizmus a euroobčianstvo však nejde ruka v ruke s praxou," upozornila vedúca Zastúpenia EK Andrea Elscheková-Matisová. Pripomenula napríklad účasť Slovákov vo vlaňajších júnových voľbách do Európskeho parlamentu, ktorá bola najnižšia spomedzi všetkých štátov únie. K volebným urnám prišlo 19,64 percenta z viac než 4,3 milióna oprávnených voličov; priemer v EÚ sa pohyboval na úrovni okolo 40 percent.
Ficovej vláde a parlamentu dôverovala na jeseň minulého roka viac ako tretina oslovených, čo je podľa Elschekovej-Matisovej nad priemerom únie. Dlhodobo najnižšiu dôveru spomedzi sledovaných domácich inštitúcií si udržalo slovenské súdnictvo a právny systém, ktorému verilo 29 percent respondentov.
"Tradične najnižšia dôvera v súdny a právny systém zaostáva za priemerom EÚ o 14 percentuálnych bodov," dodala. Rovnako nízka dôvera v súdnictvo či právny systém je aj v Českej republike, nižšiu dôveru majú Rumuni, Lotyši, Slovinci, Bulhari a Litovci.
