BRATISLAVA - Slovensko vstúpi s Ruskom, Ukrajinou a Rakúskom do spoločného podniku, ktorý bude mať za úlohu vytvárať predpoklady pre výstavbu širokorozchodnej železnice cez územie krajiny do Rakúska.
Novinárom to dnes povedal premiér Robert Fico po rokovaní so šéfom Ruských železníc Vladimirom Jakuninom. Spoločnosť bude zodpovedná aj za vypracovanie podrobnej štúdie realizovateľnosti, ktorá by mala zhruba v polovici roka zhodnotiť výhodnosť chystaného zámeru pre zúčastnené štáty.
Účasť Slovenska v spoločnom podniku na budúcu stredu ešte posúdi vláda, krajina sa chystá do základného imania vložiť 1,5 milióna eur (asi 45 miliónov korún). Podľa Fica chce kabinet menovať tiež osobitného splnomocnenca, ktorý bude mať na starosti spoluprácu so zúčastnenými krajinami.
Práce na štúdie realizovateľnosti zámeru širokorozchodnej trate, ktorá by viedla z Ukrajiny cez Slovensko do Rakúska, sa podľa ministra dopravy Ľubomíra Vážneho začnú pravdepodobne v marci. Prvá etapa dokumentu má byť hotová v júni. "Cez leto by sme sa mali rozhodnúť o ďalšom kroku a tam by mal byť vidieť aj prvý obraz efektivity a uskutočniteľnosti takéhoto projektu," doplnil minister.
"Predbežné záveru sú o tom, že tento projekt je zaujímavý pre všetkých a bude ekonomicky užitočný," tvrdil Fico. Ruské železnice majú podľa neho záujem spolupracovať aj s popradskou spoločnosťou Tatravagónka, ktorá by mohla dodávať do Ruska nákladné vagóny.
Slovensko vlani prenajalo dcérskej spoločnosti Ruských železníc nákladný železničný terminál Dobrá pri slovensko-ukrajinskej hranici. Vážny dnes opäť vylúčil, že pre širokorozchodnú trať by sa zrušilo prekladisko v Čiernej nad Tisou, kde podľa neho pracujú asi tri tisícky ľudí.
V súčasnosti sa širokorozchodná vlaková trať z Ukrajiny stretáva s bežným európskym rozchodom koľajníc pri Košiciach. Záujem stavať túto trať cez územie Slovenska ohlásil Fico ešte v roku 2007 po návšteve Moskvy. Podľa skorších odhadov by si výstavba železnice vyžiadala okolo 140 miliárd Sk (4,6 miliardy eur).
Vláda chce investíciami do dopravnej infraštruktúry podporiť ekonomický rast Slovenska, ktorý tento rok utrpí pre dopady globálnej hospodárskej a finančnej krízy. Kabinet plánuje napríklad rozbehnúť stavbu desiatok kilometrov ciest prostredníctvom projektov súkromno-verejného partnerstva (PPP projekty). Ich výstavbu by zaplatili súkromné spoločnosti, štát by diaľnice neskôr dlhodobo splácal.
Účasť Slovenska v spoločnom podniku na budúcu stredu ešte posúdi vláda, krajina sa chystá do základného imania vložiť 1,5 milióna eur (asi 45 miliónov korún). Podľa Fica chce kabinet menovať tiež osobitného splnomocnenca, ktorý bude mať na starosti spoluprácu so zúčastnenými krajinami.
Práce na štúdie realizovateľnosti zámeru širokorozchodnej trate, ktorá by viedla z Ukrajiny cez Slovensko do Rakúska, sa podľa ministra dopravy Ľubomíra Vážneho začnú pravdepodobne v marci. Prvá etapa dokumentu má byť hotová v júni. "Cez leto by sme sa mali rozhodnúť o ďalšom kroku a tam by mal byť vidieť aj prvý obraz efektivity a uskutočniteľnosti takéhoto projektu," doplnil minister.
"Predbežné záveru sú o tom, že tento projekt je zaujímavý pre všetkých a bude ekonomicky užitočný," tvrdil Fico. Ruské železnice majú podľa neho záujem spolupracovať aj s popradskou spoločnosťou Tatravagónka, ktorá by mohla dodávať do Ruska nákladné vagóny.
Slovensko vlani prenajalo dcérskej spoločnosti Ruských železníc nákladný železničný terminál Dobrá pri slovensko-ukrajinskej hranici. Vážny dnes opäť vylúčil, že pre širokorozchodnú trať by sa zrušilo prekladisko v Čiernej nad Tisou, kde podľa neho pracujú asi tri tisícky ľudí.
V súčasnosti sa širokorozchodná vlaková trať z Ukrajiny stretáva s bežným európskym rozchodom koľajníc pri Košiciach. Záujem stavať túto trať cez územie Slovenska ohlásil Fico ešte v roku 2007 po návšteve Moskvy. Podľa skorších odhadov by si výstavba železnice vyžiadala okolo 140 miliárd Sk (4,6 miliardy eur).
Vláda chce investíciami do dopravnej infraštruktúry podporiť ekonomický rast Slovenska, ktorý tento rok utrpí pre dopady globálnej hospodárskej a finančnej krízy. Kabinet plánuje napríklad rozbehnúť stavbu desiatok kilometrov ciest prostredníctvom projektov súkromno-verejného partnerstva (PPP projekty). Ich výstavbu by zaplatili súkromné spoločnosti, štát by diaľnice neskôr dlhodobo splácal.
