BRATISLAVA - Slováci vnímajú plánované zavedie eura prevažne s obavami. Vyslovene s obavami sa na zavedenie eura díva 29 %, ďalších 43 % pociťuje viac obavy ako uspokojenie. Naopak, jednoznačne s uspokojením vníma vstup do eurozóny 7 % respondentov a viac s uspokojením ako s obavami 18 % Slovákov.
Zvyšok sa nevedel vyjadriť. Vyplýva to z prieskumu Štatistického úradu SR (ŠÚ), ktorý uskutočnil začiatkom marca na výberovom súbore vyše tisícky respondentov.
"Viac s obavami ako s uspokojením, resp. s obavami prijímajú vstup Slovenska medzi krajiny platiace eurom predovšetkým najstarší oslovení vo veku nad 60 rokov, s najvyššie ukončeným vzdelaním základným, nekvalifikovaní robotníci, nezamestnaní a obyvatelia Trnavského a Prešovského kraja," konštatuje ŠÚ. Naopak, s uspokojením alebo viac s uspokojením ako s obavami vnímajú vstup Slovenska do eurozóny mladší Slováci vo veku 25 až 29 rokov, vysokoškolsky vzdelaní, podnikatelia, ľudia väčších miest s počtom obyvateľov nad 100 tisíc a obyvatelia Bratislavského kraja.
V ďalšom prieskume zo začiatku februára sa ŠÚ ľudí pýtal, čo pre nich osobne bude znamenať zavedenie eura na Slovensku. Názory oboch strán názorového spektra sa pritom pri tejto otázke výrazne paralyzovali. "Odpoveď, ktorá deklaruje, že zavedenie eura bude prínosom, resp. bude viac prínosom než nevýhodou, klesla oproti novembru 2007 o dva percentuálne body na 24 %. Opačný názor, že zavedenie eura bude nevýhodou alebo bude viac nevýhodou než prínosom, zaznamenal nárast," uvádza ŠÚ s tým, že takéto odpovede uviedlo až 56 % respondentov, pričom v novembri mali tieto varianty odpovede početnosť 40 %. "Takže ide o pomerne značný posun o 16 percentuálnych bodov nahor," dodáva úrad.
Podľa splnomocnenca vlády pre zavedenie eura Igora Baráta sú však takého výsledky prieskumov logické a nie sú veľkým prekvapením. "Obavy zo zdražovania a taká veľká zmena by podobné výsledky priniesli aj v iných krajinách. Nechceme ich však bagatelizovať a budeme z nich vychádzať pri ďalšom zostavovaní informačnej kampane," povedal pre agentúru SITA Barát. Ako dodal, cieľom kampane však má byť predovšetkým informovať a tak aj naďalej bude predovšetkým informatívnou. "Avšak zameriame sa aj na rozptyľovanie týchto obáv predovšetkým v skupinách, v ktorých sa vyskytujú v najväčšej miere," uviedol Barát.
Z ďalšieho marcového prieskumu ŠÚ vyplýva, že takmer polovica Slovákov si navyše myslí, že krajina nebude alebo skôr nebude pripravená na prijatie eura v januári 2009. Že Slovensko na prijatie spoločnej európskej meny naopak pripravené bude dostatočne, odpovedali len necelé dve pätiny opýtaných. Podobne negatívne sú Slováci naladení aj v súvislosti s očakávaným vplyvom zavedenia eura na hospodárstvo krajiny. Optimisticky sa na dopad zavedenia eura na hospodárstvo díva súhrnne viac ako tretina oslovených, opačne naladená je však približne polovica účastníkov prieskumu. Každý dvadsiaty opýtaný si pritom myslí, že vplyv to nebude mať žiaden.
ŠÚ napokon skúmal aj pohľad slovenskej verejnosti na vplyv zavedenia eura na domácnosti. "Pozitívny alebo viac pozitívny ako negatívny vplyv na svoju domácnosť vidí v prijatí eura na Slovensku súhrnne necelá pätina domácností. Spolu takmer polovica účastníkov prieskumu si myslí, že pre fungovanie ich domácnosti bude vstup do eurozóny skôr negatívny ako pozitívny, resp. negatívny," konštatujú.
