Robert Fico (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Jarná ekonomická prognóza Európskej komisie (EK), podľa ktorej bude Slovensko plniť inflačné maastrichtské kritérium aj v tomto a budúcom roku, je podľa predsedu vlády Roberta Fica ďalším významným krokom k dosiahnutiu cieľa zavedenia eura od 1. januára 2009.
Ako ďalej povedal v pondelok na tlačovej konferencii 100-percentnú istotu síce budeme mať až po oficiálnom odsúhlasení európskymi inštitúciami, Slovensko však preukázalo, že je schopné plniť podmienky na prijatie eura udržateľným spôsobom. "Jarná ekonomická prognóza EK potvrdzuje, že Slovensko je na dobrej ceste a po dvoch rokoch súčasnej vlády môžeme konštatovať, že SR je vnímaná ako krajina stabilná nielen z pohľadu politického, ale aj z pohľadu finančného, ekonomického a sociálneho," povedal premiér.
Podľa ministra financií Jána Počiatka sa pritom po počiatočných rozporoch s európskymi inštitúciami podarilo zjednotiť aj názory na vplyv posilňovania slovenskej koruny, ktorý bol napokon podľa oboch strán mierny. "Vplyv kurzu koruny bola v úvode jedna z hlavných tém rokovaní. Vo finále bol však náš názor jednotný. Zhodli sme sa, že tento vplyv bol merateľný, avšak nie až tak podstatný. Dnes vidíme, že komisia uznáva, že naše výpočty sú správne," povedal minister. V prípade pozitívneho stanoviska Európskej komisie ohľadom pripravenosti SR na vstup do eurozóny, by pritom mal byť podľa Fica konverzný kurz, pri ktorom sa pri prechode na novú menu budú meniť koruny za eurá, stanovený na zasadnutí Rady Európy 8. júla tohto roku. Premiér zopakoval, žeby privítal konverzný kurz na silnejších úrovniach.
Problémom by podľa ministra financií pri hodnotení pripravenosti Slovenska nemala byť ani rozpočtová politika, a to napriek tomu, že výzvy komisie na zrýchlenie konsolidácie verejných financií neutíchajú ani v súčasnosti. "Pripomienky komisie v tomto smere sú tu už niekoľko rokov. Faktom je však to, že strednodobým cieľom malo byť dosiahnutie deficitu verejných financií 1 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom náš návrh rozpočtu dokonca počíta s vyrovnaným hospodárením v roku 2011," konštatoval minister s tým, že dôležitým faktorom pri hospodárení verejnej správy na Slovensku je aj to, že deficity zahŕňajú aj náklady dôchodkovej reformy a tak reálny deficit je podstatne nižší.
Predseda vlády pri hodnotení jarnej ekonomickej prognózy EK vyzdvihol najmä očakávaný ekonomický rast, ktorý by mal podľa komisie na Slovensku v tomto roku dosiahnuť 7 % a v nasledujúcom roku 6,2 %. "Je to v roku 2008 jasne najvyšší rast z celej Európskej únie a v roku 2009 budú možno len dve krajiny s takým rastom," konštatoval Fico. Podobne pozitívne pre Slovensko vychádzajú aj porovnania očakávanej inflácie. Kým na Slovensku sa v tomto roku očakáva zrýchlenie rastu spotrebiteľských cien na 3,8 %, v Českej republike je to 6,2 %, v Maďarsku 6,3 % a v pobaltských krajinách dokonca vyše 10 %. "Teší nás, že sme na dobrej ceste k pozitívnemu odporúčaniu. Ak by však z EK prišlo aj iné ako pozitívne stanovisko, budeme pokračovať v tejto nastolenej politike," dodal premiér.
Podľa ministra financií Jána Počiatka sa pritom po počiatočných rozporoch s európskymi inštitúciami podarilo zjednotiť aj názory na vplyv posilňovania slovenskej koruny, ktorý bol napokon podľa oboch strán mierny. "Vplyv kurzu koruny bola v úvode jedna z hlavných tém rokovaní. Vo finále bol však náš názor jednotný. Zhodli sme sa, že tento vplyv bol merateľný, avšak nie až tak podstatný. Dnes vidíme, že komisia uznáva, že naše výpočty sú správne," povedal minister. V prípade pozitívneho stanoviska Európskej komisie ohľadom pripravenosti SR na vstup do eurozóny, by pritom mal byť podľa Fica konverzný kurz, pri ktorom sa pri prechode na novú menu budú meniť koruny za eurá, stanovený na zasadnutí Rady Európy 8. júla tohto roku. Premiér zopakoval, žeby privítal konverzný kurz na silnejších úrovniach.
Problémom by podľa ministra financií pri hodnotení pripravenosti Slovenska nemala byť ani rozpočtová politika, a to napriek tomu, že výzvy komisie na zrýchlenie konsolidácie verejných financií neutíchajú ani v súčasnosti. "Pripomienky komisie v tomto smere sú tu už niekoľko rokov. Faktom je však to, že strednodobým cieľom malo byť dosiahnutie deficitu verejných financií 1 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom náš návrh rozpočtu dokonca počíta s vyrovnaným hospodárením v roku 2011," konštatoval minister s tým, že dôležitým faktorom pri hospodárení verejnej správy na Slovensku je aj to, že deficity zahŕňajú aj náklady dôchodkovej reformy a tak reálny deficit je podstatne nižší.
Predseda vlády pri hodnotení jarnej ekonomickej prognózy EK vyzdvihol najmä očakávaný ekonomický rast, ktorý by mal podľa komisie na Slovensku v tomto roku dosiahnuť 7 % a v nasledujúcom roku 6,2 %. "Je to v roku 2008 jasne najvyšší rast z celej Európskej únie a v roku 2009 budú možno len dve krajiny s takým rastom," konštatoval Fico. Podobne pozitívne pre Slovensko vychádzajú aj porovnania očakávanej inflácie. Kým na Slovensku sa v tomto roku očakáva zrýchlenie rastu spotrebiteľských cien na 3,8 %, v Českej republike je to 6,2 %, v Maďarsku 6,3 % a v pobaltských krajinách dokonca vyše 10 %. "Teší nás, že sme na dobrej ceste k pozitívnemu odporúčaniu. Ak by však z EK prišlo aj iné ako pozitívne stanovisko, budeme pokračovať v tejto nastolenej politike," dodal premiér.
