Ľubomír Vážny (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Pri zvažovaní ďalšieho rozvoja bratislavského letiska súčasná vláda neuvažovala o jeho prípadnej privatizácii. Pre agentúru SITA to potvrdil minister dopravy Ľubomír Vážny s tým, že privatizácia letiska by bola to najhoršie možné riešenie.
Poukázal pritom na skúsenosti s privatizáciou štátnych podielov v strategických spoločnostiach ako Slovenský plynárenský priemysel, Slovak Telekom či Transpetrol. "Nechceme tento istý scenár opakovať. Samozrejme, sme náchylní vstupu súkromného investora, ale za iných pravidiel ako je privatizácia. Znamená to, že musia byť dodržané rozhodujúce právomocí štátu. V budúcom spoločnom podniku majorita zostane v rukách štátu," odmieta Vážny prípadný nový privatizačný pokus Letiska M. R. Štefánika - Airport Bratislava.
Minister Vážny neskrýva, že pokiaľ ide o rozvoj osobného terminálu na letisku v Bratislave, najviac sa mu pozdáva jeho financovanie z vlastných zdrojov letiska a verejných prostriedkov. "S verejnými zdrojmi je trochu problém. Ak nevyriešime tento problém, či môžeme prispievať na letisko z verejných zdrojov, tak potom sa mi viac pozdáva scenár vytvorenia spoločného podniku s s iným investorom pri zachovaní majority štátu," predpokladá minister Vážny.
Orientačné stavebné náklady vrátane výdavkov na inžiniersko-projektovú činnosť pre nový bratislavský terminál predstavujú 9,507 mld. Sk. Vláda SR by mohla v druhej polovici januára 2008 rozhodnúť o konečnom spôsobe zabezpečenia finančných zdrojov na výstavbu nového terminálu na bratislavskom letisku. Prvá etapa výstavby terminálu by mala byť odovzdaná do užívania v roku 2012, pričom dostavba terminálu má byť ukončená v roku 2010 a následná rekonštrukcia by mala trvať ďalšie dva roky.
Nový terminál by mal do roku 2014 pokrývať prevádzkové potreby spôsobom a v kvalite zodpovedajúcej terajšiemu európskemu štandardu. Odhadované náklady na stavbu pozemných objektov a komunikácií dosahujú spolu vyše 7,070 mld. Sk, na zabezpečenie letiskových technológií 2,256 mld. Sk a na inžiniersko-projektovú činnosť zvyšných 180,3 mil. Sk.
Ministerstvo dopravy predpokladá štyri možnosti financovania rozvoja osobného terminálu - z verejných zdrojov, prípadne kombináciou vlastných zdrojov letiska a verejných zdrojov, vstupom menšinového investora formou založenia spoločného podniku, navýšením základného imania alebo inými formami a napokon na základe koncesie. Žiadna z týchto možností nepočíta s privatizáciou letiska. V prípade koncesie by išlo o jej vydanie na 20 až 25 rokov.
Minister Vážny neskrýva, že pokiaľ ide o rozvoj osobného terminálu na letisku v Bratislave, najviac sa mu pozdáva jeho financovanie z vlastných zdrojov letiska a verejných prostriedkov. "S verejnými zdrojmi je trochu problém. Ak nevyriešime tento problém, či môžeme prispievať na letisko z verejných zdrojov, tak potom sa mi viac pozdáva scenár vytvorenia spoločného podniku s s iným investorom pri zachovaní majority štátu," predpokladá minister Vážny.
Orientačné stavebné náklady vrátane výdavkov na inžiniersko-projektovú činnosť pre nový bratislavský terminál predstavujú 9,507 mld. Sk. Vláda SR by mohla v druhej polovici januára 2008 rozhodnúť o konečnom spôsobe zabezpečenia finančných zdrojov na výstavbu nového terminálu na bratislavskom letisku. Prvá etapa výstavby terminálu by mala byť odovzdaná do užívania v roku 2012, pričom dostavba terminálu má byť ukončená v roku 2010 a následná rekonštrukcia by mala trvať ďalšie dva roky.
Nový terminál by mal do roku 2014 pokrývať prevádzkové potreby spôsobom a v kvalite zodpovedajúcej terajšiemu európskemu štandardu. Odhadované náklady na stavbu pozemných objektov a komunikácií dosahujú spolu vyše 7,070 mld. Sk, na zabezpečenie letiskových technológií 2,256 mld. Sk a na inžiniersko-projektovú činnosť zvyšných 180,3 mil. Sk.
Ministerstvo dopravy predpokladá štyri možnosti financovania rozvoja osobného terminálu - z verejných zdrojov, prípadne kombináciou vlastných zdrojov letiska a verejných zdrojov, vstupom menšinového investora formou založenia spoločného podniku, navýšením základného imania alebo inými formami a napokon na základe koncesie. Žiadna z týchto možností nepočíta s privatizáciou letiska. V prípade koncesie by išlo o jej vydanie na 20 až 25 rokov.
