Štatisticky najohrozenejšie sú mladé ženy, ktoré často nútia k prostitúcii.
BRATISLAVA - Slovenským záujemcom o prácu v zahraničí hrozí podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) aj novodobé otroctvo. Obchodníci s ľuďmi ich totiž môžu nútiť k prostitúcii či bezplatnej práci, najmä ak v zahraničí chceli pracovať nelegálne, povedala dnes novinárom Zuzana Vatráľová z IOM.
"Stať sa to môže každému, ale štatisticky vychádza, že najohrozenejšie sú mladé ženy vo veku 18 až 21 rokov," zhrnula Vatráľová. Práve mladé ženy môžu byť podľa nej nútené k prostitúcii. Slováci sú totiž o obchode s ľuďmi málo informovaní, alebo túto hrozbu podceňujú, spomenula odborníčka na problémy migrácie.
Skorší prieskum podľa nej ukázal, že viac než 90 percent oslovených dievčat vyhlásilo, že by sa určite nenechali pri najímaní do práce v zahraničí oklamať obchodníkmi s ľuďmi. Toto presvedčenie je pritom veľmi mylné, zdôraznila.
Presnejšie informácie o tom, či slovenských obetí obchodu s ľuďmi pribúda alebo nie, chýbajú. Ročne však ide podľa IOM o desiatky až stovky prípadov. Z nich sa dostalo naspäť na Slovensko a zároveň využilo pomoc Medzinárodnej organizácie pre migráciu doposiaľ 17 ľudí, doplnila predstaviteľka IOM Soňa Andrášová. Väčšinou išlo o ženy zo sociálne slabšieho prostredia, ktoré sa dostali do nútenej práce v zahraničí často s prispením ich príbuzných alebo ľudí z blízkeho okolia.
Zneužitie však hrozí aj mužom, ktorí sa nechajú s vidinou vyššieho zárobku nelegálne najať napríklad na sezónne práce na farmách či stavbách. Po ich skončení totiž nedostanú žiadnu výplatu a spoločnosť, ktorá ich využila, ich neraz nahlási ako nelegálnych migrantov polícii, varovala Vatráľová. Podobné riziko hrozí aj ženám, ktoré zase nútia pracovať v domácnostiach, upozornila.
Pozitívnym krokom k poklesu zneužívania ľudí zo Slovenska môže byť podľa Vatráľovej otvorenie hraníc vďaka nadchádzajúcemu začleneniu sa krajiny do takzvaného schengenského systému. Znižujú sa totiž bariéry na cestovanie, a tým aj príležitosti pre organizované skupiny zabezpečovať nelegálnu prácu. Na strane druhej môže byť členstvo Slovenska v systéme bez hraničných kontrol vraj lákadlom pre obchodníkov, aby sa do krajiny snažili dostať záujemcov o prácu z nečlenských štátov EÚ. Mohli by mať totiž zabezpečený voľnejší pohyb po Európe.
Riziko zneužitia záujemcov o prácu v zahraničí znižuje podľa Vatráľovej snaha zamestnať sa legálne či overenie serióznosti pracovnej agentúry na úradoch.
Skorší prieskum podľa nej ukázal, že viac než 90 percent oslovených dievčat vyhlásilo, že by sa určite nenechali pri najímaní do práce v zahraničí oklamať obchodníkmi s ľuďmi. Toto presvedčenie je pritom veľmi mylné, zdôraznila.
Presnejšie informácie o tom, či slovenských obetí obchodu s ľuďmi pribúda alebo nie, chýbajú. Ročne však ide podľa IOM o desiatky až stovky prípadov. Z nich sa dostalo naspäť na Slovensko a zároveň využilo pomoc Medzinárodnej organizácie pre migráciu doposiaľ 17 ľudí, doplnila predstaviteľka IOM Soňa Andrášová. Väčšinou išlo o ženy zo sociálne slabšieho prostredia, ktoré sa dostali do nútenej práce v zahraničí často s prispením ich príbuzných alebo ľudí z blízkeho okolia.
Zneužitie však hrozí aj mužom, ktorí sa nechajú s vidinou vyššieho zárobku nelegálne najať napríklad na sezónne práce na farmách či stavbách. Po ich skončení totiž nedostanú žiadnu výplatu a spoločnosť, ktorá ich využila, ich neraz nahlási ako nelegálnych migrantov polícii, varovala Vatráľová. Podobné riziko hrozí aj ženám, ktoré zase nútia pracovať v domácnostiach, upozornila.
Pozitívnym krokom k poklesu zneužívania ľudí zo Slovenska môže byť podľa Vatráľovej otvorenie hraníc vďaka nadchádzajúcemu začleneniu sa krajiny do takzvaného schengenského systému. Znižujú sa totiž bariéry na cestovanie, a tým aj príležitosti pre organizované skupiny zabezpečovať nelegálnu prácu. Na strane druhej môže byť členstvo Slovenska v systéme bez hraničných kontrol vraj lákadlom pre obchodníkov, aby sa do krajiny snažili dostať záujemcov o prácu z nečlenských štátov EÚ. Mohli by mať totiž zabezpečený voľnejší pohyb po Európe.
Riziko zneužitia záujemcov o prácu v zahraničí znižuje podľa Vatráľovej snaha zamestnať sa legálne či overenie serióznosti pracovnej agentúry na úradoch.
