BRATISLAVA - Slováci sa príliš neorientujú vo finančných otázkach. Vyplynulo to z prieskumu Slovenskej bankovej asociácie (SBA), podľa ktorého respondenti odpovedali správne len na 56 percent otázok.
Asociácia preto chce rokovať s ministerstvom školstva aj centrálnou bankou napríklad o možnosti rozšírenia učebných osnov o praktické informácie z oblasti finančníctva a bankovníctva.
"Finančná gramotnosť je nižšia, ako sme čakali," povedala prezidentka SBA Regina Ovesny-Straka. Zástupcovia asociácie pôvodne odhadli, že ľudia by optimálne mohli odpovedať správne aspoň na dve tretiny otázok.
"Dosiahnutá úroveň je pre nás nedostačujúca," doplnil výkonný riaditeľ SBA Ladislav Unčovský. Porovnanie s ďalšími štátmi je podľa Unčovského problematické, keďže respondenti nedostali rovnaké otázky. Údajne však ani v jednej krajine, kde anketa prebehla, neboli odpovede na prijateľnej úrovni.
Vzdelanie vo finančnej oblasti asociácia hodnotila indexom finančnej gramotnosti I-FiG. Ten meria schopnosť ľudí efektívne sa rozhodovať pri správe svojich peňazí po analýze dostupných informácií. Výška indexu vlastne zodpovedá percentuálnemu vyjadreniu správnych odpovedí.
Najvyššie hodnoty I-FiG dosiahli vysokoškolsky vzdelaní spotrebitelia, podnikatelia, živnostníci a ľudia skôr v strednom veku. Naopak najhoršie skončili dôchodcovia, nezamestnaní a ľudia so základným vzdelaním.
Podľa zástupcov asociácie prekvapilo, že len zhruba pätina opýtaných rozumela pojmu ročná percentuálna miera nákladov. Tento ukazovateľ pritom predstavuje úrok a ďalšie poplatky súvisiace s pôžičkou. Respondenti si tiež mýlili kreditnú a debetnú kartu alebo nerozumeli fungovaniu hypoték.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že zákazníci si ponuky bánk veľmi neporovnávajú a rozhodujú sa najmä pre finančné inštitúcie, ktorých služby už využívajú. Informácie o bankových produktoch získavajú ľudia hlavne od samotných bánk alebo rodiny a známych.
O finančné vzdelávanie Slovákov by sa v budúcnosti mala podľa asociácie starať hlavne vláda a centrálna banka. Okrem rozšírenia učiva pre žiakov, by mala pripraviť aj rôzne programy pre vyššie vekové skupiny alebo ľudí s nižším vzdelaním. V súčasnosti sa o finančné vzdelávanie zaujíma hlavne tretí sektor.
Prieskum, ktorý realizovala spoločnosť MVK, sa uskutočnil tento rok v septembri a začiatkom októbra a zúčastnilo sa na ňom 1107 respondentov. Podmienkou bolo, aby boli klientom aspoň jednej banky.
"Finančná gramotnosť je nižšia, ako sme čakali," povedala prezidentka SBA Regina Ovesny-Straka. Zástupcovia asociácie pôvodne odhadli, že ľudia by optimálne mohli odpovedať správne aspoň na dve tretiny otázok.
"Dosiahnutá úroveň je pre nás nedostačujúca," doplnil výkonný riaditeľ SBA Ladislav Unčovský. Porovnanie s ďalšími štátmi je podľa Unčovského problematické, keďže respondenti nedostali rovnaké otázky. Údajne však ani v jednej krajine, kde anketa prebehla, neboli odpovede na prijateľnej úrovni.
Vzdelanie vo finančnej oblasti asociácia hodnotila indexom finančnej gramotnosti I-FiG. Ten meria schopnosť ľudí efektívne sa rozhodovať pri správe svojich peňazí po analýze dostupných informácií. Výška indexu vlastne zodpovedá percentuálnemu vyjadreniu správnych odpovedí.
Najvyššie hodnoty I-FiG dosiahli vysokoškolsky vzdelaní spotrebitelia, podnikatelia, živnostníci a ľudia skôr v strednom veku. Naopak najhoršie skončili dôchodcovia, nezamestnaní a ľudia so základným vzdelaním.
Podľa zástupcov asociácie prekvapilo, že len zhruba pätina opýtaných rozumela pojmu ročná percentuálna miera nákladov. Tento ukazovateľ pritom predstavuje úrok a ďalšie poplatky súvisiace s pôžičkou. Respondenti si tiež mýlili kreditnú a debetnú kartu alebo nerozumeli fungovaniu hypoték.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že zákazníci si ponuky bánk veľmi neporovnávajú a rozhodujú sa najmä pre finančné inštitúcie, ktorých služby už využívajú. Informácie o bankových produktoch získavajú ľudia hlavne od samotných bánk alebo rodiny a známych.
O finančné vzdelávanie Slovákov by sa v budúcnosti mala podľa asociácie starať hlavne vláda a centrálna banka. Okrem rozšírenia učiva pre žiakov, by mala pripraviť aj rôzne programy pre vyššie vekové skupiny alebo ľudí s nižším vzdelaním. V súčasnosti sa o finančné vzdelávanie zaujíma hlavne tretí sektor.
Prieskum, ktorý realizovala spoločnosť MVK, sa uskutočnil tento rok v septembri a začiatkom októbra a zúčastnilo sa na ňom 1107 respondentov. Podmienkou bolo, aby boli klientom aspoň jednej banky.
