BANSKÁ BYSTRICA - Vinohradníci začali oberať tohtoročnú úrodu hrozna približne o dva týždne skôr ako v iných rokoch. Jeho kvalita je priemerná, vinárom narobili v tomto roku starosti extrémne letné horúčavy, ale aj chladné a daždivé počasie posledných dvoch týždňov. Vyplýva to z ankety ČTK medzi niektorými pestovateľmi hrozna.
"V lete časť bobúľ dostala úpal, v posledných dňoch sa začala šíriť hniloba, no nie je to nič tragické," povedal Peter Matyšák, majiteľ rovnomennej vinárskej firmy z Pezinka. Cukornatosť hrozna je podľa neho o niečo nižšia ako v minulom roku, dosť je však aj kvalitnejšieho hrozna, z ktorého sa budú robiť prívlastkové vína.
Priemerný obsah cukru v hrozne majú zatiaľ aj na strednom Slovensku, kde v minulom týždni začali zber napríklad v tradičnom vinárskom závode Movino Veľký Krtíš. Podľa Róberta Riasa, ktorý má na starosti firemné vinohrady, je hrozno pomerne zdravé. Odrody rulandské alebo veltlín, ktoré už začali spracovávať, majú cukornatosť od 20 do 22 stupňov.
Ešte vyšší obsah cukru, ktorý je jednou z podmienok na výrobu kvalitného vína, hlásia z okolia Nitry. Napríklad pri odrode moravský muškát namerali až 23 kilogramov cukru na hektoliter muštu. Podľa Petra Čelka z Vinanzy Vráble sa však na kvalite hrozna podpísalo počasie v posledných dvoch týždňoch. Hrozno niektorých odrôd začalo po dažďoch pukať a šíri sa aj hniloba. Oproti minulému roku tam začali zber takmer o mesiac skôr.
Na Slovensku sa každoročne skonzumuje asi 60 miliónov litrov vína, čo je asi 12 litrov na obyvateľa. V súčasnosti sa hrozno pestuje na necelých 20.000 hektároch vinohradov. Pestovatelia sa v poslednom čase obávajú návrhov na reformu vinohradníctva Európskej únie. Tie predpokladajú ďalšie znižovanie plôch vinohradov a zákaz prisladzovať mušt cukrom. V našich zemepisných podmienkach by to podľa niektorých znamenalo koniec výroby vína. S návrhmi Európskej komisie však nesúhlasí väčšina štátov EÚ.
Priemerný obsah cukru v hrozne majú zatiaľ aj na strednom Slovensku, kde v minulom týždni začali zber napríklad v tradičnom vinárskom závode Movino Veľký Krtíš. Podľa Róberta Riasa, ktorý má na starosti firemné vinohrady, je hrozno pomerne zdravé. Odrody rulandské alebo veltlín, ktoré už začali spracovávať, majú cukornatosť od 20 do 22 stupňov.
Ešte vyšší obsah cukru, ktorý je jednou z podmienok na výrobu kvalitného vína, hlásia z okolia Nitry. Napríklad pri odrode moravský muškát namerali až 23 kilogramov cukru na hektoliter muštu. Podľa Petra Čelka z Vinanzy Vráble sa však na kvalite hrozna podpísalo počasie v posledných dvoch týždňoch. Hrozno niektorých odrôd začalo po dažďoch pukať a šíri sa aj hniloba. Oproti minulému roku tam začali zber takmer o mesiac skôr.
Na Slovensku sa každoročne skonzumuje asi 60 miliónov litrov vína, čo je asi 12 litrov na obyvateľa. V súčasnosti sa hrozno pestuje na necelých 20.000 hektároch vinohradov. Pestovatelia sa v poslednom čase obávajú návrhov na reformu vinohradníctva Európskej únie. Tie predpokladajú ďalšie znižovanie plôch vinohradov a zákaz prisladzovať mušt cukrom. V našich zemepisných podmienkach by to podľa niektorých znamenalo koniec výroby vína. S návrhmi Európskej komisie však nesúhlasí väčšina štátov EÚ.
