BRATISLAVA - Európska štruktúry na žiadosť Slovenska zmenili našej krajine úroveň takzvanej centrálnej parity, ktorá je dôležitá pre prijatie eura. Centrálna parita sa zmenila z úrovne 38,455 SKK/EUR na 35,4424 SKK/EUR, teda asi o 8,5 % smerom nadol.
Slovenská koruna sa teraz v systéme ERM II, známom ako čakáreň na euro, bude môcť pohybovať okolo tejto úrovne v pásme +15 % / -15 % . Informovala o tom Európska centrálna banka (ECB). Nové hranice sú teda približne na úrovni 40,759 SKK/EUR a 30,126 SKK/EUR.
Slovenská koruna v poslednom období neustále posilňovala a od pôvodne stanovenej centrálnej parity sa pohla smerom nadol o takmer 12 %, pričom sa neustále približovala k dolnej hranici fluktuačného pásma, ktorá bolo stanovená na 32,690 SKK/EUR. Len v roku 2006 koruna voči euru posilnila o viac ako 10 %. V piatok sa pritom obchodovala koruna na devízovom trhu okolo 33,900 / 940 SKK/EUR.
Viacerí analytici špekulovali o možných rokovaniach na posun centrálnej parity, no predstavitelia Národnej banky Slovenska tieto úvahy oficiálne odmietali. V poslednom období však musela NBS proti silnejúcej korune niekoľko krát intervenovať na devízovom trhu. Centrálna banka tiež viackrát odmietla akceptovať ponuky v pravidelnom sterilizačnom repotendri.
Udržanie sa vo fluktuačnom pásme po dva roky od vstupu do systému výmenných kurzov ERM II je jednou z podmienok pre prijatie eura. Slovensko do ERM II vstúpilo v novembri 2005. Okrem stability výmenných kurzov sú ďalšími kritériami stabilita dlhodobých úrokových sadzieb, inflačné kritérium a stabilita verejných financií vyjadrená deficitom. Cieľom Slovenska je prijať euro v roku 2009. Stalo by sa tak prvou krajinou bývalého sovietskeho bloku používajúcou túto menu po Slovinsku, ktoré prijalo euro tento rok. Ďalší dvaja noví členovia EÚ Cyprus a Malta sa uchádzajú o prijatie eura v roku 2008.
Aktuálnu zmenu týkajúcu sa Slovenska spoločne odsúhlasili ministri eurozóny, zástupcovia ECB a ministri spolu s guvernérmi centrálnych bánk Cypru, Dánska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Malty a Slovenska, pričom ECB a Národná banka Slovenska by ju mali oficiálne oznámiť pri otvorení devízových trhov v pondelok 19. marca. Rozhodnutie by malo napomôcť pri udržiavaní makroekonomickej stability a podporiť dosiahnutie cenovej stability, vonkajšiu konkurencieschopnosť a ekonomickú pružnosť. Jeho cieľom je aj podpora udržateľnosti konvergenčného procesu. Potrebné je pritom kontinuálne uplatňovanie štrukturálnych reforiem tak, aby sa zvýšil rast produktivity a zlepšila činnosť produktového, pracovného a finančného trhu.
Predpoklady na prijatie eura sú podľa posledných záverov Medzinárodného menového fondu (MMF) veľmi dobré. Informoval o tom ešte v utorok po stretnutí s ministrom financií Jánom Počiatkom a guvernérom Národnej banky Slovenska Ivanom Šramkom vedúci misie MMF pre SR Biswajit Bemerjee. Podľa neho je pravdepodobnosť splnenia maastrichtských kritérií veľmi vysoká, aj keď upozornil na niektoré riziká. Dôležité bude podľa neho predovšetkým udržanie deficitu v deklarovaných úrovniach. Z pohľadu inflačného kritéria je podľa Bemerjeeho menová politika vykonávaná Národnou bankou Slovenska v súlade s inflačnými cieľmi a podobne by to malo byť aj v budúcnosti. Či by však napríklad posilňovanie koruny mohlo otvoriť priestor na znižovanie sadzieb však podľa neho bude závisieť od vývoja zložiek menového indexu.
Zo strednodobého hľadiska by sa mala Slovenská republika podľa MMF zamerať predovšetkým na zvýšenie flexibility fiškálnej politiky. "Vstupom do eurozóny krajina stratí možnosť uplatňovania vlastnej menovej politiky a flexibilita fiškálnej politiky tak naberie na dôležitosti," konštatoval. Odporúčaním fondu je preto zflexibilniť výdavkovú stránku rozpočtu a posilniť fiškálnu stabilitu v období vysokého ekonomického rastu. Dôležité tiež bude podľa MMF reformy pripravované napríklad na trhu práce zostaviť tak, aby zachovali jeho flexibilitu. Podľa kritéria o stabilite dlhodobých úrokových sadzieb priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo obchodných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako dva percentuálne body.
Inflačné kritérium zaväzuje krajinu, aby priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP), nepresiahla priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Z kritérií v oblasti verejných kritérií vyplýva, že deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, posudzovaný metodikou ESA 95, nesmie presiahnuť 3 % HDP a celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60 % HDP.
Slovenská koruna v poslednom období neustále posilňovala a od pôvodne stanovenej centrálnej parity sa pohla smerom nadol o takmer 12 %, pričom sa neustále približovala k dolnej hranici fluktuačného pásma, ktorá bolo stanovená na 32,690 SKK/EUR. Len v roku 2006 koruna voči euru posilnila o viac ako 10 %. V piatok sa pritom obchodovala koruna na devízovom trhu okolo 33,900 / 940 SKK/EUR.
Viacerí analytici špekulovali o možných rokovaniach na posun centrálnej parity, no predstavitelia Národnej banky Slovenska tieto úvahy oficiálne odmietali. V poslednom období však musela NBS proti silnejúcej korune niekoľko krát intervenovať na devízovom trhu. Centrálna banka tiež viackrát odmietla akceptovať ponuky v pravidelnom sterilizačnom repotendri.
Udržanie sa vo fluktuačnom pásme po dva roky od vstupu do systému výmenných kurzov ERM II je jednou z podmienok pre prijatie eura. Slovensko do ERM II vstúpilo v novembri 2005. Okrem stability výmenných kurzov sú ďalšími kritériami stabilita dlhodobých úrokových sadzieb, inflačné kritérium a stabilita verejných financií vyjadrená deficitom. Cieľom Slovenska je prijať euro v roku 2009. Stalo by sa tak prvou krajinou bývalého sovietskeho bloku používajúcou túto menu po Slovinsku, ktoré prijalo euro tento rok. Ďalší dvaja noví členovia EÚ Cyprus a Malta sa uchádzajú o prijatie eura v roku 2008.
Aktuálnu zmenu týkajúcu sa Slovenska spoločne odsúhlasili ministri eurozóny, zástupcovia ECB a ministri spolu s guvernérmi centrálnych bánk Cypru, Dánska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Malty a Slovenska, pričom ECB a Národná banka Slovenska by ju mali oficiálne oznámiť pri otvorení devízových trhov v pondelok 19. marca. Rozhodnutie by malo napomôcť pri udržiavaní makroekonomickej stability a podporiť dosiahnutie cenovej stability, vonkajšiu konkurencieschopnosť a ekonomickú pružnosť. Jeho cieľom je aj podpora udržateľnosti konvergenčného procesu. Potrebné je pritom kontinuálne uplatňovanie štrukturálnych reforiem tak, aby sa zvýšil rast produktivity a zlepšila činnosť produktového, pracovného a finančného trhu.
Predpoklady na prijatie eura sú podľa posledných záverov Medzinárodného menového fondu (MMF) veľmi dobré. Informoval o tom ešte v utorok po stretnutí s ministrom financií Jánom Počiatkom a guvernérom Národnej banky Slovenska Ivanom Šramkom vedúci misie MMF pre SR Biswajit Bemerjee. Podľa neho je pravdepodobnosť splnenia maastrichtských kritérií veľmi vysoká, aj keď upozornil na niektoré riziká. Dôležité bude podľa neho predovšetkým udržanie deficitu v deklarovaných úrovniach. Z pohľadu inflačného kritéria je podľa Bemerjeeho menová politika vykonávaná Národnou bankou Slovenska v súlade s inflačnými cieľmi a podobne by to malo byť aj v budúcnosti. Či by však napríklad posilňovanie koruny mohlo otvoriť priestor na znižovanie sadzieb však podľa neho bude závisieť od vývoja zložiek menového indexu.
Zo strednodobého hľadiska by sa mala Slovenská republika podľa MMF zamerať predovšetkým na zvýšenie flexibility fiškálnej politiky. "Vstupom do eurozóny krajina stratí možnosť uplatňovania vlastnej menovej politiky a flexibilita fiškálnej politiky tak naberie na dôležitosti," konštatoval. Odporúčaním fondu je preto zflexibilniť výdavkovú stránku rozpočtu a posilniť fiškálnu stabilitu v období vysokého ekonomického rastu. Dôležité tiež bude podľa MMF reformy pripravované napríklad na trhu práce zostaviť tak, aby zachovali jeho flexibilitu. Podľa kritéria o stabilite dlhodobých úrokových sadzieb priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo obchodných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako dva percentuálne body.
Inflačné kritérium zaväzuje krajinu, aby priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP), nepresiahla priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Z kritérií v oblasti verejných kritérií vyplýva, že deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, posudzovaný metodikou ESA 95, nesmie presiahnuť 3 % HDP a celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60 % HDP.
