BRATISLAVA - Prijatie eura na Slovensku v plánovanom roku 2009 by podľa členky predstavenstva VÚB banky a bývalej viceguvernérky centrálnej banky Eleny Kohútikovej mohli pravdepodobne výraznejšie ohroziť len vonkajšie cenové šoky.
Ako dodala, samozrejme nemožno vylúčiť iné extrémne situácie z vonkajšieho alebo vnútorného prostredia, ktoré by mohli cestu Slovenska k spoločnej mene skomplikovať, avšak súčasný a očakávaný vývoj makroekonomických ukazovateľov vytvára podľa nej veľmi dobré predpoklady na splnenie maastrichtských kritérií. Kohútiková zároveň pripustila, že Slovensko by ešte pred prijatím eura mohlo posunúť svoju centrálnu paritu v rámci systému ERM II na nižšiu úroveň. "Je to možné, ak by bol kurz koruny dlhšie na silnejších úrovniach. Nebol by to precedens, podobné prípady už v Európe nastali," dodala.
Podľa bývalej viceguvernérky Národnej banky Slovenska je však pri pohľade na euro predovšetkým dôležité zvládnuť prípravu na jeho zavedenie. Podniky by si prípravu prechodu na spoločnú európsku menu na poslednú chvíľu nechávať nemali. Ako pred novinármi ďalej uviedla Kohútiková, okrem toho, že by im to mohlo privodiť komplikácie, by to tiež mohlo proces predražiť. Týka sa to predovšetkým informačných systémov, ktoré si kvôli euru vyžiadajú najrozsiahlejšie úpravy. Ak by si totiž väčšina podnikov chcela dať systém zmeniť na poslednú chvíľu, vysoký dopyt sústredený v krátkom období by mohol náklady na tieto úpravy výrazne
Podnikatelia by sa podľa Kohútikovej mali prípravám na euro intenzívne venovať už v tomto roku. Predovšetkým by si mali zadefinovať všetky oblasti, ktorých sa v ich podnikaní zmena meny dotkne a potom naplánovať zmeny systémov tak, aby optimalizovali náklady. Napriek tomu však musia podniky myslieť aj na krízové scenáre, napríklad pre prípad, že by Slovensko v plánovanom roku 2009 euro neprijalo. Procesy je preto podľa Kohútikovej výhodné naplánovať tak, aby sa v takomto prípade dali zastaviť s minimálnym negatívnym dopadom.
Rok 2008 by mal byť podľa Kohútikovej zase venovaný predovšetkým občanom a oboznamovaniu verejnosti s tým, aké zmeny nová mena prinesie. Obyvatelia sa dlhodobo obávajú predovšetkým neodôvodneného nárastu cien, ktorému sa však dá podľa členky predstavenstva VÚB banky spojením viacerých faktorov do značnej miery zabrániť. Ako dodala, dôležitá v tomto smere bude najmä spätná kontrola obchodníkov a vytváranie tlaku verejnosti. Slovensko môže v tomto smere čerpať skúsenosti napríklad aj zo Slovinska. Podobne ako v tejto krajine aj na Slovensku by sa pri zavedení eura mali objaviť eurokalkulačky, zverejňovať by sa mali čierne listiny s obchodníkmi a tovarmi, ktorých ceny bezdôvodne vzrástli a podobne.
Podľa bývalej viceguvernérky Národnej banky Slovenska je však pri pohľade na euro predovšetkým dôležité zvládnuť prípravu na jeho zavedenie. Podniky by si prípravu prechodu na spoločnú európsku menu na poslednú chvíľu nechávať nemali. Ako pred novinármi ďalej uviedla Kohútiková, okrem toho, že by im to mohlo privodiť komplikácie, by to tiež mohlo proces predražiť. Týka sa to predovšetkým informačných systémov, ktoré si kvôli euru vyžiadajú najrozsiahlejšie úpravy. Ak by si totiž väčšina podnikov chcela dať systém zmeniť na poslednú chvíľu, vysoký dopyt sústredený v krátkom období by mohol náklady na tieto úpravy výrazne
Podnikatelia by sa podľa Kohútikovej mali prípravám na euro intenzívne venovať už v tomto roku. Predovšetkým by si mali zadefinovať všetky oblasti, ktorých sa v ich podnikaní zmena meny dotkne a potom naplánovať zmeny systémov tak, aby optimalizovali náklady. Napriek tomu však musia podniky myslieť aj na krízové scenáre, napríklad pre prípad, že by Slovensko v plánovanom roku 2009 euro neprijalo. Procesy je preto podľa Kohútikovej výhodné naplánovať tak, aby sa v takomto prípade dali zastaviť s minimálnym negatívnym dopadom.
Rok 2008 by mal byť podľa Kohútikovej zase venovaný predovšetkým občanom a oboznamovaniu verejnosti s tým, aké zmeny nová mena prinesie. Obyvatelia sa dlhodobo obávajú predovšetkým neodôvodneného nárastu cien, ktorému sa však dá podľa členky predstavenstva VÚB banky spojením viacerých faktorov do značnej miery zabrániť. Ako dodala, dôležitá v tomto smere bude najmä spätná kontrola obchodníkov a vytváranie tlaku verejnosti. Slovensko môže v tomto smere čerpať skúsenosti napríklad aj zo Slovinska. Podobne ako v tejto krajine aj na Slovensku by sa pri zavedení eura mali objaviť eurokalkulačky, zverejňovať by sa mali čierne listiny s obchodníkmi a tovarmi, ktorých ceny bezdôvodne vzrástli a podobne.
