BRATISLAVA – Odborné skúsenosti, kvalifikácia, schopnosť prispôsobiť sa, ale aj počítačové zručnosti. To sú hlavné aspekty, na ktoré by mali kandidáti hľadajúci si prácu klásť dôraz. Ukázal to najnovší prieskum spoločnosti TNS.
Viac ako polovica Európanov v prieskume spoločnosti TNS uviedla, že odborné skúsenosti a kvalifikácia sú dva kľúčové aspekty pri hľadaní si práce. Pre viac ako tretinu Európanov je však dôležitá aj schopnosť prispôsobiť sa v novom zamestnaní.
Táto schopnosť obzvlášť zaváži vo Švédsku, ale viac ako polovica respondentov to uviedla aj vo Francúzsku a Dánsku. Počítačové zručnosti potenciálnych zamestnancov si zase vážia zamestnávatelia na Malte, Cypre a v Rakúsku. Dôležitým kritériom však na pohovoroch bývajú aj jazykové znalosti uchádzačov.
Len veľmi málo respondentov v prieskume uviedlo, že sú ochotní vycestovať za prácou do zahraničia. Ako dôvod uvádzali, že nie sú pripravení odísť do inej krajiny. Rozdielne je vnímanie potrebných schopností pri uchádzaní sa o zamestnanie medzi mladými ľuďmi a populáciou v produktívnom veku. Kým kvalifikáciu nad odbornú skúsenosť povyšujú najmä mladí ľudia, starší občania v produktívnom veku kladú väčší dôraz na odbornú skúsenosť ako kvalifikáciu.
Prieskum ukázal aj to, že stratégiu prijímania budú musieť zmeniť i samotné európske podniky, ak sa budú chcieť odvolávať na iné pracovné profily, ktoré by mohli priniesť odlišné zručnosti. Skutočnosť, že jazyky a počítačové zručnosti sa radia tak nízko v porovnaní s ostatnými aspektmi, znamená, že súčasné stratégie pre najímanie nových zamestnancov sú možno až príliš zamerané na existujúce stereotypy ako najlepšie školské, vysokoškolské a pracovné referencie.
Podľa verejnej mienky sa totiž jazyky a počítačové zručnosti nezdajú byť veľmi oceňované. „Skutočnosť, že podľa verejnej mienky nie sú tieto dve zručnosti považované za dôležité pri hľadaní práce v digitálnej ére a ére globalizácie, môže brzdiť rozvoj európskych podnikov v nových ekonomických sektoroch,“ tvrdí managing director spoločnosti TNS Ivan Šimek.
Prieskum totiž ukázal, že firmy sa najčastejšie sťažujú na to, že majú problémy s najímaním nových zamestnancov, dokonca aj v období vysokej nezamestnanosti. „Odpoveďou by mohlo byť, že potenciálni zamestnanci sa príliš zameriavajú na tradičné atribúty a neberú do úvahy iné zručnosti, ktoré by mohli predstavovať pridanú hodnotu pre firmy. Preto by mohlo byť úlohou vlády zabezpečiť, aby vzdelávanie sledovalo potreby pracovného trhu. Napríklad trvaním na budúcich zručnostiach, ktoré zaistia konkurencieschopnosť európskych podnikov,“ tvrdí Šimek.
To by mohlo byť pre spoločnosti ekonomicky prospešné a prínosné v procese znižovania nezamestnanosti a taktiež by to prinieslo aj politický úžitok štátnym orgánom podporujúcim vzdelávanie v súlade so súčasnými potrebami trhu práce.
Šiesti z desiatich respondentov v prieskume totiž uviedli, že najmä nedostatok odborných skúseností im bráni nájsť si zamestnanie. „Tieto kurzy by mohli byť rozvíjané v spolupráci so štátnymi orgánmi, ktoré by ich mohli financovať výmenou za záruku vytvorenia pracovnej pozície,“ dodal Šimek.
