BRATISLAVA - Najnižšej nezamestnanosti a najvyšším platom sa u nás v súčasnosti tešia najmä vysokoškolsky vzdelaní ľudia, s čím súvisí aj ich celková životná spokojnosť. Vyplýva to z najnovšieho výskumu Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI), ktorý robili na reprezentatívnej vzorke 1 500 respondentov.
Podľa prieskumu sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia u nás najspokojnejší. Na škále od 0 do 10 hodnotili svoj život v priemere 7,2 bodmi, zatiaľ čo stredoškolsky vzdelaní ľudia ohodnotili svoj život na 6,4 a ľudia s nízkym vzdelaním na 6,1 bodu.
Životná spokojnosť súvisí najmä s uplatnením sa na trhu práce. A práve nezamestnanosť sa najčastejšie týka ľudí so základným vzdelaním. „Ľudia s nízkym vzdelaním hľadajú u nás prácu najdlhšie a často z trhu práce vypadávajú úplne,“ vysvetlil výskumný riaditeľ CELSI a spoluautor výskumných štúdií Martin Kahanec.
Najväčšou skupinou dlhodobo nezamestnaných sú podľa neho práve nízkovzdelaní ľudia, až 70 percent z nich. „Ak k nezamestnanosti pripočítame zvýšené riziko chudoby, môžeme dnešným deťom odkázať jediné: Učte sa!“ poznamenal Kahanec.
Pri pohľade na štatistiky Európskeho štatistického úradu (Eurostat), až 29 percent nízkovzdelaných ľudí je ohrozených chudobou, zatiaľ čo u stredoškolákov je to 10,8 percenta a u vysokoškolsky vzdelaných ľudí len 4,3 percenta. Úloha vzdelania je tak na slovenskom trhu práce veľmi dôležitá.
„Urgentne sa však musíme zaoberať jeho kvalitou. Slovensko vynakladá na vzdelávanie dlhodobo minimum financií, čo sa odzrkadľuje na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému,“ uviedol Kahanec.
Navyše, postupné nasycovanie slovenského trhu práce vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi tiež núti premýšľať nad vybraným oborom a jeho kvalitou. “Šance vysokoškolsky vzdelaných ľudí zamestnať sa sú síce stále najvyššie, ale výber odboru a školy majú dlhodobý efekt na uplatnenie na trhu práce,“ dodal.
Najnovšie výskumy CELSI sa zamerali na nerovnosti a na šance nízkovzdelaných uplatniť sa na trhu práce. Oba výskumy sú súčasťou 7. rámcového programu financovaného Európskou komisiou. Výskum o nerovnostiach v názvom GINI mapoval vývoj nerovností v čase.
