BRATISLAVA - Od 1. februára 2013 platia viaceré zmeny, ktoré priniesol nový Obchodný zákonník. Podľa neho nesmie zmluvná lehota na splatnosť záväzkov presiahnuť 60 dní od prijatia faktúry či iného dokladu.
"Ustanovenia upravujúce lehotu na plnenie peňažných záväzkov sa nepoužijú na prípady, kedy dlžník hradí svoj záväzok v splátkach, ani na prípady, ak je zmluvnou stranou spotrebiteľ," informovala Zuzana Chmeľová z poradenskej spoločnosti Accace.
Do právneho poriadku SR sa tak zapracovala Smernica Európskeho parlamentu (EP) a Európskej rady (ER) o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. O niečo prísnejšie lehoty sa zaviedli v prípade ak je dlžníkom subjekt verejného práva, teda orgány územnej samosprávy a štátnej správy. Subjekt verejného práva by si mal po novom splniť svoj peňažný záväzok v lehote 30 dní. Dohodou zmluvných strán môže byť lehota splatnosti predĺžená najviac na 60 dní.
Spolu so zavedením pravidiel o maximálnej lehote splatnosti peňažných záväzkov sa primerane upravili aj ustanovenia o tom, kedy sa dlžník dostane do omeškania. V tomto prípade má veriteľ, ktorý si riadne splnil svoje povinnosti, právo požadovať od dlžníka splnenie záväzku, úroky z omeškania a rovnako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky či náhradu škody spôsobenej omeškaním.
Prednostne si môže veriteľ uplatniť zmluvné úroky z omeškania, pričom zákonné úroky môže požadovať iba vtedy, ak sa s dlžníkom nedohol na zmluvných úrokoch. Výška zákonných úrokov závisí od úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) a spôsob jej vyčíslenia je upravený v novom nariadení vlády, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
