BRATISLAVA – Dve tretiny Slovákov podporujú transatlantickú spoluprácu, medzi Spojenými štátmi a Ruskom nerobia Slováci rozdiel a v otázke členstva v eurozóne patria Slováci k tým najspokojnejším. Aj to sú závery prieskumu Transatlantické trendy 2012, ktoré dnes zverejnil German Marshall Fund of the United States (GMF).
Transatlantická spolupráca má podľa výsledkov v prieskume na Slovensku dvojtretinovú podporu, čo sa zhoduje s celkovými výsledkami v Európe a v USA, kde si dve tretiny respondentov myslia, že Spojené štáty a Európa majú dosť spoločných hodnôt, aby mohli spolupracovať pri riešení medzinárodných problémov. O dôležitosti členstva v NATO pre našu bezpečnosť je presvedčených 61 % respondentov.
"Slovensko je zakotvené do európskych a transatlantických štruktúr a Slováci preukazujú veľký stupeň dôvery v eurozónu i NATO, „komentoval výsledky prieskumu Pavol Demeš z German Marshall Fund. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR Peter Burian je výsledkami tejto časti prieskumu príjemne prekvapený. "Na základe toho, čo všetko už odznelo na margo vzťahov medzi Európu a USA aj v súvislosti s pôvodom a zavinením súčasnej ekonomickej krízy, sú údaje o podpore transatlantickej spolupráci potešujúce, " uviedol Burian.
V otázke vnímania svetových lídrov Slováci nemajú favorita. Takmer dve tretiny (63 %) respondentov na Slovensku má vo všeobecnej rovine priaznivý názor na USA, obdobnú priazeň (64%) má u slovenských respondentov Rusko. Slováci vnímajú pritom Rusko oveľa pozitívnejšie ako obyvatelia ostatných krajín EÚ, ktoré sa prieskumu zúčastnili.
Dôležitou témou tohtoročného výskumu bola ekonomická kríza a viaceré európske otázky. Aj keď účinky členstva v eurozóne na národnú ekonomiku vnímajú Slováci o čosi menej pozitívne, ako v iných európskych štátoch, dôvera v eurozónu naďalej pretrváva. Zo všetkých 12 krajín EÚ, ktoré sa zúčastnili prieskumu, práve na Slovensku vnímajú členstvo v Európskej únii najpozitívnejšie, o jeho prospechu je presvedčených viac ako polovica slovenských respondentov (54%). Za prípadné vystúpenie z eurozóny by na Slovensku bolo iba 17 % opýtaných.
Viac ako polovica Slovákov (52%) schvaľuje postup, akým EÚ rieši ekonomickú krízu, identickú podporu tesnej väčšiny respondentov má aj postoj nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Postup slovenskej vlády pri riešení ekonomickej krízy naopak schvaľuje menej ako polovica opýtaných (40%).
Slovensku zo všetkých krajín v prieskume najviac prekážajú príspevky do "záchranného fondu" pre krajiny s rozpočtovými problémami. Kým v rámci európskeho priemeru v prieskume schvaľuje takúto solidaritu 54 percent ľudí, na Slovensku s tým súhlasí necelá tretina (31%).
Ešte väčší skepticizmus badať v otázke spravodlivosti ekonomického systému – až 83 percent Slovákov je presvedčených, že náš ekonomický systém nie je spravodlivý a profituje z neho iba pár ľudí. Podobný výsledok prieskumu zaznamenali okrem Slovenska iba v Bulharsku, vo všetkých iných skúmaných krajinách je pocit ekonomickej nespravodlivosti menej rozšírený.
Túto situáciu vnímajú Slováci horšie ako v predchádzajúcich dvoch rokoch. Sociologička Oľga Gyárfášová uviedla, že to nemá ani tak súvis s presným sledovaním ekonomických ukazovateľov, ide o spôsob vnímania osobnej situácie. No práve preto je podľa Gyarfášovej tento fakt dôležitejší a politicky relevantnejší. "Ľudia takto dávajú najavo, že sa ich kríza dotýka."
Prieskum Transatlantické trendy sa v USA a v európskych krajinách robí už od roku 2002 a jeho cieľom je spoznať názory verejnosti na aktuálne otázky svetovej politiky, ekonomiky a bezpečnosti. Na Slovensku sa prieskum realizuje od roku 2004. Slovenskí respondenti sa teda po deviatykrát pripojili k respondentom z ďalších európskych krajín, ktorých bolo celkovo štrnásť. Dvanásť z týchto krajín sú členské štáty EÚ - Bulharsko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia. Prieskumu sa zúčastnili aj obyvatelia Turecka a Ruska.
