BRATISLAVA – Slovensko musí do roku 2017 ešte zaplatiť 7,36 milióna eur na výstavbu nového sídla NATO v Bruseli ako aj našich priestorov v ňom. Peniaze pôjdu z rozpočtu ministerstva zahraničných vecí. Návrh na uhrádzanie príspevkov budovania tejto centrály by dnes mali ministri odobriť na 30. rokovaní kabinetu.
Na výstavbu nového sídla NATO musia Slováci prispieť sumou 10,7 milióna eur, viac než tri milióny eur už štát zaplatil. Priamo na financovaní výstavby európskeho centra Aliancie sa Slovensko podieľa sumou približne 5,7 mil. eur, čo je asi 0,63 percenta, zvyšné peniaze sú na stavbu a zariadenie našich priestorov. Súčasné sídlo bolo postavené v roku 1967 pre vtedy 15 členských štátov NATO a jeho životnosť sa pomaly končí.
Slovensko sa počas prístupových rozhovorov do NATO zaviazalo prispievať do aliančných rozpočtov a aj do prebiehajúcich aliančných projektov, medzi ktorými je aj výstavba nového sídla NATO. Stavebné práce sa začali pred dvoma rokmi, nové sídlo by malo byť dokončené v roku 2017. V novej centrále budú rovnako ako v súčasnom sídle pôsobiť medzinárodný sekretariát, medzinárodný vojenský štáb, niektoré špecializované agentúry NATO ako aj národné delegácie členských krajín a budú vyčlenené priestory aj pre partnerské krajiny.
"Členská krajina NATO nemôže mať svoju delegáciu mimo sídla NATO, pretože takýto prístup by de facto znemožnil plnohodnotné pôsobenie krajiny v organizácii," uvádza rezort diplomacie v návrhu.
Slovensko a Česká republika budú mať presne stanovené pravidlá, ako môžu pri spolupráci na vyšetrovaní trestných káuz využiť výsluch prostredníctvom videokonferencie, cezhraničné sledovanie, kontrolovanú dodávku, agenta či predstieraný prevod. Vláda by dnes mala odobriť protokol, ktorým sa má aktualizovať 20 rokov stará zmluva medzi SR a ČR o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach. Slovenská strana po dohode s českou stranou navrhuje, aby sa podpis Protokolu uskutočnil na prvom spoločnom zasadnutí slovenskej a českej vlády 29. októbra 2012 v Trenčíne a Uherskom Hradišti. Upravujú sa aj pravidlá vydávania osôb na trestné stíhanie alebo výkon trestu ako aj odovzdávania odsúdených osôb na výkon trestu na územie druhej zmluvnej strany.
Kabinet dnes odobrí aj účasť oficiálnej slovenskej delegácie na štvrtkovom a piatkovom zasadnutí Európskej rady. Delegáciu povedie premiér Robert Fico. Rokovať sa bude o hospodárskej politike, strategických partnerstvách a ďalších otázkach. Najzásadnejšou by mala byť diskusia k priebežnej správe predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie prostredníctvom štyroch pilierov (integrovaný finančný rámec, integrovaný rozpočtový rámec, integrovaný rámec hospodárskych politík a posilnenie demokratickej zodpovednosti. Najväčší dôraz sa zrejme bude klásť na vytvorenie bankovej únie.
Lídri štátov EÚ sa opätovne vrátia k otázkam podpory hospodárskeho rastu v členských štátoch. Posledná diskusia sa uskutočnila počas marcového zasadnutia Európskej rady, keď hlavy štátov a predsedovia vlád odsúhlasili politickú deklaráciu, tzv. Pakt pre rast a zamestnanosť. S cieľom dosiahnuť čo najširšiu dohodu o implementácii opatrení z paktu vypracovali Európska komisia, Európsky parlament a Rada tzv. cestovnú mapu, ktorá definovala ekonomické priority. Najvyšší predstavitelia členských štátov budú viesť diskusiu aj o strategických partnerstvách, ktorá by sa mala sústrediť na Čínu, avšak bez prijímania písomných záverov, čím by sa diskusia mala stať menej formálnou a kvalitnejšou. Hlavy štátov a predsedovia vlád by mali hovoriť najmä o súčasnej situácii v Sýrii, nie je možné vylúčiť ani diskusiu o ďalších aktuálnych zahranično-politických témach.
