Advokátka Jana Martinková, ktorá sa dlhodobo zaoberá problematikou zdravotných poisťovní o vládou navrhovaných legislatívnych zmenách v systéme verejného zdravotného poistenia, nám poskytla rozhovor.
Vláda sa rozhodla riešiť problémy v zdravotníctve vytvorením jedinej a to štátnej zdravotnej poisťovne. Aký je váš názor?
Zmena pluralitného systému k unitárnemu systému znie síce veľkolepo, len neprichádza vo vhodnom čase a navyše vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne samo o sebe nepovedie k zefektívneniu využívania verejných zdrojov, navyše nás to bude stáť minimálne rádovo stámilióny.
Čo by ste teda navrhovali ako najšetrnejší, najlacnejší a najefektívnejší spôsob pre dosiahnutie tohto cieľa?
Navrhovala by som nastaviť parametre fungovania verejného zdravotného poistenia vrátane zosúladenia nielen morálnej hierarchie zdravotného systému tak, aby boli splnené všetky ústavné atribúty, tento krát už konečne vo väzbe na práva poistencov, aby sa odstránili všetky nedokonalosti zdravotníckej legislatívy od roku 2004 a vytvoril sa aj jasný legislatívny rámec reálnej hospodárskej súťaže medzi poisťovňami, ktorá tu doteraz nebola, minimálne rôznymi výškami poistného (napr. časť poistného by nebola závislá od príjmu poistenca, ale by ju stanovovala samostatne zdravotná poisťovňa v závislosti od typu zvoleného poistného plánu), ponúkaných benefitoch atď. V takto nastavenom pluralitnom systéme výška zisku zdravotných poisťovní bude len nepatrným zlomkom tej súčasnej a konečne sa bude dať povedať, že si ho aj zaslúžia. Bude to tá najnižšia cena za funkčný systém verejného zdravotného poistenia, ktorá nepresiahne max. pár sto tisíc.
Od počiatku ste boli proti vytváraniu zisku z verejných zdrojov, ktoré umožnila legislatíva v roku 2004 prečo teda nevítate snahu vlády o odchod súkromných poisťovní z trhu?
Pretože zvolené možnosti, teda odkúpenie akcií alebo poistného kmeňa, či dokonca vyvlastnenie súkromných poisťovní je to najdrahšie a najmenej efektívne riešenie, aké sa vôbec mohlo zrodiť. To, že zdravotné poisťovne vytvárajú zisk nie je dôsledkom nevhodného pluralitného systému, ktorý ako tak v slovenských podmienkach eliminuje možnú korupčnú deformáciu unitárneho systému, ale je dôsledkom nesystémových, nedôsledných a nekomplexných legislatívnych zmien od roku 2004, ktoré sú krátkozraké a vždy zameriavajú len na jednu – dve priority.
Takže v kreovaní jednej zdravotnej poisťovne nevidíte záruku efektívneho mechanizmu verejného zdravotného poistenia?
Rozhodne nebude postačovať tento jediný zamýšľaný krok, pokiaľ sa neurobí množstvo nevyhnutných systémových opatrení v rámci celého balíka zdravotníckych zákonov. Tie sú však potrebné bez ohľadu na existenciu unitárneho či pluralitného systému. Cena za realizáciu unitárneho systému je príliš vysoká.
Akú cenu máte na mysli?
Treba myslieť na to, že akcionári súkromných poisťovní neprišli na trh, aby sa altruisticky angažovali pri službe verejnosti, ale aby využili nedôslednosti zákona z roku 2004 a zarobili, nie naopak. Dohoda s nimi bude buď príliš drahá, nielen z hľadiska kúpnej ceny, či výšky ich „odškodnenia“, ale aj z pohľadu iných možných požiadaviek, napr. v inom sektore ich pôsobenia. Navyše som presvedčená, že kúpna cena za poisťovne sa štátu nikdy nevráti, resp. bude len zlomkom. Taktiež ak sa štát bude tváriť suverénne ako doteraz, vystaví sa viac ako reálnemu riziku vnútroštátnych i medzinárodných sporov. Union v tomto smere už svoje odhodlanie prejavil a Penta nepriamo tiež, keďže sa nedávno Dôvera Holding zlúčila so svojou holandskou matkou HICEE, čím sa podľa mňa nie príliš sofistikovane snažia predísť neúspechu v prvej arbitráži.
Jedna arbitráž so ZP Union, resp. jej akcionárom Eureko B.V. ešte nie je ukončená. Aké šance má podľa vás Slovensko na výhru?
Ako som už v minulosti podrobnejšie uvádzala, využiteľnej argumentácie v prospech Slovenska je dostatok, záleží hlavne na tom do akej miery ju vedeli naši právni zástupcovia zúročiť. Ak do druhej fázy arbitrážneho konania išli s maximálnym nasadením, nepochybujem, že má Slovensko šancu uspieť.
Vláda je presvedčená, že v prípade vyvlastnenia nehrozí právny problém s poisťovňami ani s Ústavným súdom, pretože by sa konalo vo verejnom záujme. Je to skutočne také jednoduché?
Vôbec nepopieram dobrý úmysel vlády na vytvorení funkčného a efektívneho mechanizmu verejného zdravotného poistenia, avšak obávam sa, že pri prípadnom vyvlastnení poisťovní nebude také ľahké skryť sa za verejný záujem. Podmienku verejného záujmu totiž možno považovať za splnenú až vtedy, ak legitímny účel, ktorý sa sleduje zásahom do vlastníckych práv, nie je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré do vlastníckeho práva zasahujú miernejšie. Okrem spravodlivej rovnováhy medzi požiadavkami všeobecného záujmu a základnými právami jednotlivca, nemožno opomenúť ani nevyhnutnosť proporcionality medzi použitými prostriedkami a sledovaným účelom, tzn., že štát musí vyselektovať z viacerých dostupných možností pre dosiahnutie cieľa tú, ktorá zaručuje potrebnú rovnováhu medzi vlastníckymi právami akcionárov poisťovní a záujmami štátu.
