ATÉNY - Grécky parlament dnes definitívne schválil nové úsporné opatrenia vlády, ktoré povedú okrem iného k znižovaniu počtu štátnych úradníkov a ich platov a rozšírenie daní. Ich prijatie bolo nevyhnutnou podmienkou ďalších pôžičiek od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu (MMF).
Pre ďalšie úspory v parlamente hlasovalo všetkých 154 socialistických zákonodarcov. Jedna poslankyňa však odmietla podporiť jeden bod týkajúci sa uvoľnenia pravidiel pre uzatváranie kolektívnych zmlúv medzi zamestnancami a zamestnávateľmi z radov malých a stredných podnikov. Vzápätí bola z vládneho Panhelénského socialistického hnutia (PASOK) vylúčená.
Parlament hlasoval v napätom ovzduší. Sprevádzal ho dva dni trvajúci generálny štrajkom s masovými demonštráciami, ktoré vyústili do krvavej potýčky. Tie si za dva dni vyžiadali okolo 150 zranených a dnes aj jedného mŕtveho, ktorému zlyhalo srdce po nadýchaní príliš veľkého množstva slzného plynu. Na stredajších demonštráciách sa v celej krajine zhromaždilo podľa odhadov polície okolo 125.000 ľudí, čo je rekord v doterajších protestoch. Dnes v centre Atén protestovalo ešte podľa rôznych zdrojov 50.000 až 70.000 osôb.
Časť socialistických poslancov sa dnes podľa serveru To Vima sťažovala na výhražné telefonáty a textové správy ich voličov. Medzi nepríjemnými odkazy boli napríklad: "Už sa nevracaj do svojho volebného obvodu", "Zradil (a) si svoj kraj a svoj ľud", "Podaj hneď demisiu" alebo "Šibenica už čaká".
Minister financií Evangelos Venizelos dnes v parlamente poslanca upozornil, že keby projekt neprijali, nemalo by už pre neho a pre premiéra Jorgosa Papandrea zmysel ísť na najbližší summit EÚ, kde sa bude rozhodovať o ďalšej pomoci Grécku. Keby Grécko nedostalo ďalšiu časť úveru, došli by mu v novembri peniaze a nemohlo by vyplácať napríklad dôchodky alebo mzdy štátnym zamestnancom.
Grécko, ktoré sa stretáva s ohromným štátnym deficitom a dlhom, prijalo v posledných dvoch rokoch rad úsporných opatrení. Nezamestnanosť prekročila hranicu 16 percent a prudko sa znížila kúpna sila obyvateľstva. Nové opatrenia počítajú napríklad s rušením ďalších minimálne 30.000 pracovných miest, so znížením mzdových nákladov nielen v štátnej, ale aj v súkromnej sfére a s rozšírením daní.
Grécko sa stalo prvou krajinou eurozóny, ktorá požiadala o medzinárodnú finančnú pomoc, aby sa vyhla riziku platobnej neschopnosti. Od partnerov v Európskej únii a od Medzinárodného menového fondu si zaistila trojročný úver v celkovej výške 110 miliárd eur. Už z neho vyčerpala päť častí, o uvoľnenie šiestej sa teraz jedná. Grécko ju už malo dávno dostať, ale pretože neplní podmienky úveru tak, ako sa zaviazalo, veritelia zatiaľ šiestu splátku neposkytli.
