Zsolt Simon (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Potravinový kódex by mal v budúcnosti poľaviť z nárokov na výrobcov bryndze.
Doteraz totiž na Slovensku museli vyrábať bryndzu s chráneným označením slovenská bryndza, ktorá musí mať minimálne 50 percent ovčej hrudky. Po novom bude možné okrem slovenskej bryndze vyrábať aj bryndzu s menším obsahom ovčej hrudky, no na balení bude potrebné jej podiel označiť percentami. Ako v stredu na tlačovej besede povedal minister pôdohospodárstva Zsolt Simon, Slováci sú ochotní si priplatiť za pravú slovenskú bryndzu, preto bude robiť aj osvetu pre verejnosť.
Minister sa nahneval na výrobcov bryndze, s ktorými mal začiatkom mesiaca stretnutie, práve na týchto zmenách sa s veľkou väčšinou prítomných dohodli a súhlasili s nimi, no v posledných dňoch sa začali ponosovať, že hrozí zánik slovenského ovčiarstva. „Musím odmietnuť likvidačné snahy,“ vyhlásilv stredu Simon. Minister navyše podotkol, že sami slovenskí výrobcovia už teraz slovenskú bryndzu nevyrábajú. Podľa neho totiž zo 42 výrobcov vyrába slovenskú bryndzu jeden, aj to nie poriadne, pretože svoj výrobok označuje ako slovenskú chránenú bryndzu. Pred časom robili aj kontroly v supermarketoch, z trinástich vzoriek vyhoveli len dve. Kontrolóri sú tak povinní slovenských výrobcov pokutovať a Simonovi sa to zdá nefér. V stredu znova kontrolóri odobrali vzorky bryndze a budú robiť testy.
Problémom je aj to, že na slovenský trh môžu dovážať bryndzu aj Česi, Poliaci či Rumuni, ktorí toto označenie tiež používajú. Nemôžete prinútiť Poliakov, aby robili bryndzu podľa slovenských pravidiel, varoval minister. Tieto výrobky už nebudú mať 50-percentný podiel ovčej hrudky. Sú tak lacnejšie a na rozdiel od slovenských výrobcov s rovnakým výrobkom ich nemôžu v obchodoch prestať predávať. Preto chce Simon zaviesť povinnosť označovať percento ovčej hrudky v bryndzi. „Jedno percento je tvaroh a nie bryndza,“ upozornil Simon.
„Bryndza je veľmi senzitívna a každý si ju privlastňuje,“ vyhlásil Simon. Slovenskí výrobcovia chcú mať chránené samotné slovo bryndza, no keďže ju vyrábajú vo viacerých krajinách, každá z nich môže najmenej štvorročný proces zablokovať. Slováci požiadali o zaregistrovanie chráneného označenia slovenská bryndza v roku 2004, žiadosť im schválili v roku 2008. To isté urobilo Poľsko s podhalanskou bryndzou, ktorá musí mať 60 % ovčej hrudky. Simon si preto myslí, že by bolo rozumné, aby si slovenskí výrobcovia dali zaregistrovať názov salašnícka alebo bačova bryndza, ktorá bude vlastne 100-percentnou ovčou hrudkou.
Minister sa nahneval na výrobcov bryndze, s ktorými mal začiatkom mesiaca stretnutie, práve na týchto zmenách sa s veľkou väčšinou prítomných dohodli a súhlasili s nimi, no v posledných dňoch sa začali ponosovať, že hrozí zánik slovenského ovčiarstva. „Musím odmietnuť likvidačné snahy,“ vyhlásilv stredu Simon. Minister navyše podotkol, že sami slovenskí výrobcovia už teraz slovenskú bryndzu nevyrábajú. Podľa neho totiž zo 42 výrobcov vyrába slovenskú bryndzu jeden, aj to nie poriadne, pretože svoj výrobok označuje ako slovenskú chránenú bryndzu. Pred časom robili aj kontroly v supermarketoch, z trinástich vzoriek vyhoveli len dve. Kontrolóri sú tak povinní slovenských výrobcov pokutovať a Simonovi sa to zdá nefér. V stredu znova kontrolóri odobrali vzorky bryndze a budú robiť testy.
Problémom je aj to, že na slovenský trh môžu dovážať bryndzu aj Česi, Poliaci či Rumuni, ktorí toto označenie tiež používajú. Nemôžete prinútiť Poliakov, aby robili bryndzu podľa slovenských pravidiel, varoval minister. Tieto výrobky už nebudú mať 50-percentný podiel ovčej hrudky. Sú tak lacnejšie a na rozdiel od slovenských výrobcov s rovnakým výrobkom ich nemôžu v obchodoch prestať predávať. Preto chce Simon zaviesť povinnosť označovať percento ovčej hrudky v bryndzi. „Jedno percento je tvaroh a nie bryndza,“ upozornil Simon.
„Bryndza je veľmi senzitívna a každý si ju privlastňuje,“ vyhlásil Simon. Slovenskí výrobcovia chcú mať chránené samotné slovo bryndza, no keďže ju vyrábajú vo viacerých krajinách, každá z nich môže najmenej štvorročný proces zablokovať. Slováci požiadali o zaregistrovanie chráneného označenia slovenská bryndza v roku 2004, žiadosť im schválili v roku 2008. To isté urobilo Poľsko s podhalanskou bryndzou, ktorá musí mať 60 % ovčej hrudky. Simon si preto myslí, že by bolo rozumné, aby si slovenskí výrobcovia dali zaregistrovať názov salašnícka alebo bačova bryndza, ktorá bude vlastne 100-percentnou ovčou hrudkou.
