BRATISLAVA - Slováci majú po vstupe do Európskej únie záujem pracovať v jej inštitúciách, často však podceňujú prípravy na konkurzy, a tak ich na niektorých úrovniach európskej administratívy nie je dostatok. Zhodujú sa na tom predstavitelia únie aj vlády. Slovensko muselo v rámci vstupu do únie posilňovať aj vlastné inštitúcie, podľa vlády už tento proces dokončilo.
Len v Európskej komisii pracuje podľa správy, ktorú v apríli zverejnila na
internetovej stránke EÚ, 130 Slovákov. Voľné miesta by boli pre
niekoľkonásobne vyšší počet, mnoho uchádzačov však neprejde konkurzmi.
Nedostatok pracovníkov zo Slovenska má komisia najmä na úrovni stredného
manažmentu, kam patria vedúci jednotlivých oddelení. Pre Slovensko je tam
naplánovaných 15 voľných miest, obsadené sú zatiaľ dve.
"Testy a konkurzy sú veľmi náročné a vyžadujú si detailnú prípravu," povedal ČTK hovorca zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Branislav Slyško. Mnohí uchádzači podľa neho berú prípravu na konkurz "športovo" a skúšajú, či sa im predsa len nevydarí. Požiadavky závisia od pracovného miesta, patrí k nim však obvykle ovládanie cudzieho jazyka, angličtiny, nemčiny alebo francúzštiny a znalosť európskych inštitúcií. Niektorí uchádzači sa nevyhnú ani testom z matematiky či logiky.
S nedostatkom pracovníkov zápasí Európska komisia podľa Slyška aj v prípade ostatných nových členských krajín. Počet plánovaných pracovných miest však nie je záväzný. Ak teda Slováci v pohovoroch neuspejú, môžu tieto posty zaujať zamestnanci z iných krajín.
"Keď je niekto profesionálne zdatný a prejde výberom, v tej chvíli sa nemusí jednoznačne zohľadňovať, z ktorej členskej krajiny je," povedal Slyško. Ak by však niektorá krajina mala výrazne menej obsadených miest, Európsky úrad pre výber pracovníkov, ktorý má konkurzy na starosti, by niektoré výberové konania opakoval, dodal.
Slovenským uchádzačom sa podľa hovorcu vicepremiéra pre európske záležitosti Martina Urmaniča snaží pomôcť špeciálnymi školeniami aj vláda. Výsledok však závisí od záujemcov a ich pripravenosti, dodal.
V rámci vstupu do únie muselo Slovensko posilňovať svoje administratívne kapacity aj vo vlastných inštitúciách. Na zabezpečenie administratívnych potrieb a nových inštitúcií súvisiacich s implementáciou práva Európskej únie obsadili na slovenských ministerstvách a úradoch 1311 eurointegračných miest, povedala ČTK hovorkyňa Úradu pre štátnu službu Mária Mišovičová. Urmanič tvrdí, že slovenské inštitúcie sú už na európsku agendu vybavené dostatočne.
Slovensko má na rozdiel od susedného Česka ešte desať rokov čas na prípravy na predsedníctvo v Európskej únii, ktoré by si vyžadovalo ďalšie posilnenie viacerých inštitúcií. Bratislava by mala únii predsedať v roku 2016. Ak by sa však členské štáty dohodli na reforme inštitúcií tak, ako to predpokladal návrh európskej ústavy, Slovensko by už únii samo nepredsedalo. Podľa Urmaniča sa zatiaľ vláda na predsedníctvo zvlášť nepripravuje. "Myslím si, že by to bolo aj zbytočné. O desať rokov môže byť v Európe úplne iná situácia," povedal ČTK na okraj prípadného slovenského predsedníctva v únii Urmanič.
"Testy a konkurzy sú veľmi náročné a vyžadujú si detailnú prípravu," povedal ČTK hovorca zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Branislav Slyško. Mnohí uchádzači podľa neho berú prípravu na konkurz "športovo" a skúšajú, či sa im predsa len nevydarí. Požiadavky závisia od pracovného miesta, patrí k nim však obvykle ovládanie cudzieho jazyka, angličtiny, nemčiny alebo francúzštiny a znalosť európskych inštitúcií. Niektorí uchádzači sa nevyhnú ani testom z matematiky či logiky.
S nedostatkom pracovníkov zápasí Európska komisia podľa Slyška aj v prípade ostatných nových členských krajín. Počet plánovaných pracovných miest však nie je záväzný. Ak teda Slováci v pohovoroch neuspejú, môžu tieto posty zaujať zamestnanci z iných krajín.
"Keď je niekto profesionálne zdatný a prejde výberom, v tej chvíli sa nemusí jednoznačne zohľadňovať, z ktorej členskej krajiny je," povedal Slyško. Ak by však niektorá krajina mala výrazne menej obsadených miest, Európsky úrad pre výber pracovníkov, ktorý má konkurzy na starosti, by niektoré výberové konania opakoval, dodal.
Slovenským uchádzačom sa podľa hovorcu vicepremiéra pre európske záležitosti Martina Urmaniča snaží pomôcť špeciálnymi školeniami aj vláda. Výsledok však závisí od záujemcov a ich pripravenosti, dodal.
V rámci vstupu do únie muselo Slovensko posilňovať svoje administratívne kapacity aj vo vlastných inštitúciách. Na zabezpečenie administratívnych potrieb a nových inštitúcií súvisiacich s implementáciou práva Európskej únie obsadili na slovenských ministerstvách a úradoch 1311 eurointegračných miest, povedala ČTK hovorkyňa Úradu pre štátnu službu Mária Mišovičová. Urmanič tvrdí, že slovenské inštitúcie sú už na európsku agendu vybavené dostatočne.
Slovensko má na rozdiel od susedného Česka ešte desať rokov čas na prípravy na predsedníctvo v Európskej únii, ktoré by si vyžadovalo ďalšie posilnenie viacerých inštitúcií. Bratislava by mala únii predsedať v roku 2016. Ak by sa však členské štáty dohodli na reforme inštitúcií tak, ako to predpokladal návrh európskej ústavy, Slovensko by už únii samo nepredsedalo. Podľa Urmaniča sa zatiaľ vláda na predsedníctvo zvlášť nepripravuje. "Myslím si, že by to bolo aj zbytočné. O desať rokov môže byť v Európe úplne iná situácia," povedal ČTK na okraj prípadného slovenského predsedníctva v únii Urmanič.
