V roku 1994 sa na brehoch Hudsonu zrodili dve „predavačské“ legendy: majstri v prežití z minimálnej mzdy – zamestnanci jedného newjerseyského obchodíku so zmiešaným tovarom Dante Hicks a Randal Graves. Drsný humor, drzé chovanie k zákazníkom, ale predovšetkým zatrpknutý pohľad na spoločnosť urobili zo svojráznej dvojice nerozlučných kamarátov, hviezdy maloobchodného predaja.
Smithovi Clerks – Mladí muži za pultom sa stali kultovým hitom a nezmazateľne sa zapísali do histórie popkultúry. Avšak aj tí z nás, ktorí by najradšej nikdy nedospeli sa skôr či neskôr musia zmieriť so skutočnosťou, že nič netrvá večne a svet sa mení. Nastáva nová dekáda a tak aj Kevin Smith predstavuje úplne nové dobrodružstvá zo života Danteho a Randala.
V rovnako drzom a zábavnom pokračovaní Clerks – Mladí muži za pultom nás Smith opäť nechá zblízka nahliadnuť do svojrázneho vzťahu nerozlučnej dvojice kamarátov. Teraz však s nimi zažívame aj množstvo nečakaných stretov, ktoré zapríčinia práve nastupujúce zmeny v ich doposiaľ stereotypnom spoločnom živote. Kevin Smith sa dlho rozhodoval, či má opäť oživiť dvojicu hrdinov, ktorých ako neriadenú strelu vypustil medzi filmových divákov vo svojom čiernobielom debute. Pôvodnú komédiu z roku 1999 plnú drsného a oplzlého humoru napísal Smith, keď ešte býval u rodičov. Scenár potom sfilmoval s minimálnym rozpočtom, ktorého výška ľahko prekračovala vtedajší priemerný plat predavača v obchode.
Jednoduchý príbeh založený na jednom „obyčajnom“ pracovnom dni v živote svojrázneho predavača Danteho Hicksa prerástol doslova v kult. Uvedenie filmu v zápätí nasledovali jednak animovaný seriál (ktorý práve vychádza na DVD) a taktiež séria úspešných komiksov. Popri skupine oddaných fanúšikov sa zrodilo aj množstvo imitátorov.
Smith taktiež založil aj vlastnú produkčnú spoločnosť View Askew, prostredníctvom ktorej začal postupne vytvárať akýsi vlastný autorský svet („View Askewniverse“). V nasledujúcich rokoch tak natočili filmy ako „Flákači“, „Hľadám Amy“, „Dogma“, „Jay a mlčanlivý Bob vracajú úder“, „Otec na plná úväzok“. A pre tzv. generáciu X, dospievajúcich v osemdesiatych rokoch v USA, sa stal Smithov debut „Mladí muži za pultom“ medzitým klasikou. Kevin Smith si samozrejme uvedomoval riziká spojené s pokračovaním úspešného debutu.
Aj tak ho neopúšťala myšlienka na to, čo sa asi stalo s Dantem a Randalom a ako by sa títo hrdinovia vyvíjali. Bolo to práve v dobe, kedy on sám sa prehupol cez prah tridsiatky a jeho vlastný svet prešiel množstvom zmien. Postupne sa mu pred očami rysovala ústredná zápletka pokračovania: Randal a Dante majú teraz niečo cez tridsať. V priebehu rokov prišli obidvaja flákači na spôsob, ako sa v práci nepretrhnúť a pri tom si nezáväzne užívať. Ich pohodlný život však náhle zasiahne udalosť, ktorú ani jeden z nich nepredvídal. Randal a Dante sa totiž musia vysporiadať s dospelosťou.
Režisér hovorí: „Clerks: Mladí muži za pultom“ je film rozprávajúci o životnom štýle dvadsaťročných ľudí. A ja som mal pocit, že by som teraz chcel hovoriť o tom, aké je to byť tridsiatnikom. Vo filme „Clerks 2: Muži za pultom“ som tak opäť po desiatich rokoch vyhľadal postavy Danteho a Randala, ktorí majú práve 33 rokov. Základná otázka, ktorú si film kladie znie – do akej miery môže byť človek v tridsiatke ešte tým ľahostajným, premúdrelým cynikom alebo, či je naopak nútený dospieť. Čoho sa v takomto prípade musíte vzdať, bez toho, aby ste prestali byť sami sebou?“ Všetky pochybnosti o možnom pokračovaní „Mladých mužov za pultom“ sa rozplynuli, akonáhle sa Smith pustil do písania scenára. Opäť sa celkom vžil s dialógmi, ktoré nepretržite chŕlia Randal s Dantem a spomína: „Vo chvíli, kedy som dopísal scenár som sa definitívne zbavil toho strachu, že pokračovanie akurát pošpiní originál. Mal som totiž pocit, že tak čerstvý materiál môže obstať ako samostatný príbeh. Zároveň však nezabúda ani na fanúšikov pôvodného filmu a v tomto ohľade prináša nové informácie.“
Navzdory veľkým zmenám v Smithovom osobnom a profesionálnom živote, priznáva autor, že v zásade nemal väčší problém sa opäť vžiť s myslením svojich hrdinov z čiernobieleho debutu. „Ako filmár som nepochybne dospel. Avšak nijako zásadne som sa nevzdialil od tej osoby, ktorou som vždy býval. Cítim, že je vo mne stále kúsok Randala a Danteho. Je to tá časť mojej osobnosti, ktorá sa snaží odolávať zmenám. Pozerám sa na svet oknom a vôbec nechápem, čo sa deje.“
Pri práci na pokračovaní sa však nadšenému Smithovi podarilo dokázať, že aj keď človek dospieva, mení a vyvíja sa, stáva sa v paradoxne v určitých ohľadoch oveľa drzejší. Podobne sa tiež mení, respektíve nemení aj jeho zmysel pre humor. Smithov tak typický humor je pritom v jeho prípade alfou a omegou jeho života a práce. A autor je aj patrične pyšný na to, že mu nič nie je sväté a nikdy v žartovaní neustúpil všeobecne vnímaným normám korektnosti a slušnosti. K miere humoru v pokračovaní „Mladých mužov za pultom“ Smith ďalej dodáva: „Myslím, že v prípade pokračovania posúva príbeh hranice oveľa ďalej, ako to bolo v pôvodnom filme. Je to však výsledok akéhosi prirodzeného procesu. Rozhodne sa nesnažím byť človekom, ktorý musí byť vždy o niečo drsnejší. V povahe humoru sa jednoducho odrážajú charaktery postáv, spôsob, akým bežne hovoríme so svojimi kamarátmi, proste všetko. Zmyslom takéhoto vtipkovania nie je urážať okolie. Chcem tak skôr zobraziť ľudí presne takých, akí v skutočnosti sú a pobaviť pri tom divákov aj seba.“
Režisérovo nadšenie z pripravovaného pokračovania „Mladých mužov za pultom“ rástlo ďalej. Uvedomil si totiž, že po čase, kedy sa nechal zlákať hollywoodskou slávou, bude mať príležitosť vrátiť sa ku svojmu skoršiemu spôsobu natáčania. Tešil sa, že jeho prácu tak bude namiesto výšky rozpočtu opäť riadiť hlavne pohodová atmosféra v kruhu dobrých kamarátov a film bude predovšetkým výsledkom pocitov a názorov všetkých zúčastnených. Smith vysvetľuje: „Po natočení filmu „Otec na plný úväzok“ som túžil opäť robiť s ľuďmi, ktorí nie sú každý týždeň na obálke nejakého časopisu. Prvý krát po dlhej dobe som mal pocit, že mám možnosť rozprávať príbeh, aký si len budem želať. A rozprávať ho tak hlučne, ako budem chcieť. Proste byť presne tak sentimentálny a sarkastický, ako chcem.“
Smithovi Clerks – Mladí muži za pultom sa stali kultovým hitom a nezmazateľne sa zapísali do histórie popkultúry. Avšak aj tí z nás, ktorí by najradšej nikdy nedospeli sa skôr či neskôr musia zmieriť so skutočnosťou, že nič netrvá večne a svet sa mení. Nastáva nová dekáda a tak aj Kevin Smith predstavuje úplne nové dobrodružstvá zo života Danteho a Randala.
V rovnako drzom a zábavnom pokračovaní Clerks – Mladí muži za pultom nás Smith opäť nechá zblízka nahliadnuť do svojrázneho vzťahu nerozlučnej dvojice kamarátov. Teraz však s nimi zažívame aj množstvo nečakaných stretov, ktoré zapríčinia práve nastupujúce zmeny v ich doposiaľ stereotypnom spoločnom živote. Kevin Smith sa dlho rozhodoval, či má opäť oživiť dvojicu hrdinov, ktorých ako neriadenú strelu vypustil medzi filmových divákov vo svojom čiernobielom debute. Pôvodnú komédiu z roku 1999 plnú drsného a oplzlého humoru napísal Smith, keď ešte býval u rodičov. Scenár potom sfilmoval s minimálnym rozpočtom, ktorého výška ľahko prekračovala vtedajší priemerný plat predavača v obchode.
Jednoduchý príbeh založený na jednom „obyčajnom“ pracovnom dni v živote svojrázneho predavača Danteho Hicksa prerástol doslova v kult. Uvedenie filmu v zápätí nasledovali jednak animovaný seriál (ktorý práve vychádza na DVD) a taktiež séria úspešných komiksov. Popri skupine oddaných fanúšikov sa zrodilo aj množstvo imitátorov.
Smith taktiež založil aj vlastnú produkčnú spoločnosť View Askew, prostredníctvom ktorej začal postupne vytvárať akýsi vlastný autorský svet („View Askewniverse“). V nasledujúcich rokoch tak natočili filmy ako „Flákači“, „Hľadám Amy“, „Dogma“, „Jay a mlčanlivý Bob vracajú úder“, „Otec na plná úväzok“. A pre tzv. generáciu X, dospievajúcich v osemdesiatych rokoch v USA, sa stal Smithov debut „Mladí muži za pultom“ medzitým klasikou. Kevin Smith si samozrejme uvedomoval riziká spojené s pokračovaním úspešného debutu.
Aj tak ho neopúšťala myšlienka na to, čo sa asi stalo s Dantem a Randalom a ako by sa títo hrdinovia vyvíjali. Bolo to práve v dobe, kedy on sám sa prehupol cez prah tridsiatky a jeho vlastný svet prešiel množstvom zmien. Postupne sa mu pred očami rysovala ústredná zápletka pokračovania: Randal a Dante majú teraz niečo cez tridsať. V priebehu rokov prišli obidvaja flákači na spôsob, ako sa v práci nepretrhnúť a pri tom si nezáväzne užívať. Ich pohodlný život však náhle zasiahne udalosť, ktorú ani jeden z nich nepredvídal. Randal a Dante sa totiž musia vysporiadať s dospelosťou.
Režisér hovorí: „Clerks: Mladí muži za pultom“ je film rozprávajúci o životnom štýle dvadsaťročných ľudí. A ja som mal pocit, že by som teraz chcel hovoriť o tom, aké je to byť tridsiatnikom. Vo filme „Clerks 2: Muži za pultom“ som tak opäť po desiatich rokoch vyhľadal postavy Danteho a Randala, ktorí majú práve 33 rokov. Základná otázka, ktorú si film kladie znie – do akej miery môže byť človek v tridsiatke ešte tým ľahostajným, premúdrelým cynikom alebo, či je naopak nútený dospieť. Čoho sa v takomto prípade musíte vzdať, bez toho, aby ste prestali byť sami sebou?“ Všetky pochybnosti o možnom pokračovaní „Mladých mužov za pultom“ sa rozplynuli, akonáhle sa Smith pustil do písania scenára. Opäť sa celkom vžil s dialógmi, ktoré nepretržite chŕlia Randal s Dantem a spomína: „Vo chvíli, kedy som dopísal scenár som sa definitívne zbavil toho strachu, že pokračovanie akurát pošpiní originál. Mal som totiž pocit, že tak čerstvý materiál môže obstať ako samostatný príbeh. Zároveň však nezabúda ani na fanúšikov pôvodného filmu a v tomto ohľade prináša nové informácie.“
Navzdory veľkým zmenám v Smithovom osobnom a profesionálnom živote, priznáva autor, že v zásade nemal väčší problém sa opäť vžiť s myslením svojich hrdinov z čiernobieleho debutu. „Ako filmár som nepochybne dospel. Avšak nijako zásadne som sa nevzdialil od tej osoby, ktorou som vždy býval. Cítim, že je vo mne stále kúsok Randala a Danteho. Je to tá časť mojej osobnosti, ktorá sa snaží odolávať zmenám. Pozerám sa na svet oknom a vôbec nechápem, čo sa deje.“
Pri práci na pokračovaní sa však nadšenému Smithovi podarilo dokázať, že aj keď človek dospieva, mení a vyvíja sa, stáva sa v paradoxne v určitých ohľadoch oveľa drzejší. Podobne sa tiež mení, respektíve nemení aj jeho zmysel pre humor. Smithov tak typický humor je pritom v jeho prípade alfou a omegou jeho života a práce. A autor je aj patrične pyšný na to, že mu nič nie je sväté a nikdy v žartovaní neustúpil všeobecne vnímaným normám korektnosti a slušnosti. K miere humoru v pokračovaní „Mladých mužov za pultom“ Smith ďalej dodáva: „Myslím, že v prípade pokračovania posúva príbeh hranice oveľa ďalej, ako to bolo v pôvodnom filme. Je to však výsledok akéhosi prirodzeného procesu. Rozhodne sa nesnažím byť človekom, ktorý musí byť vždy o niečo drsnejší. V povahe humoru sa jednoducho odrážajú charaktery postáv, spôsob, akým bežne hovoríme so svojimi kamarátmi, proste všetko. Zmyslom takéhoto vtipkovania nie je urážať okolie. Chcem tak skôr zobraziť ľudí presne takých, akí v skutočnosti sú a pobaviť pri tom divákov aj seba.“
Režisérovo nadšenie z pripravovaného pokračovania „Mladých mužov za pultom“ rástlo ďalej. Uvedomil si totiž, že po čase, kedy sa nechal zlákať hollywoodskou slávou, bude mať príležitosť vrátiť sa ku svojmu skoršiemu spôsobu natáčania. Tešil sa, že jeho prácu tak bude namiesto výšky rozpočtu opäť riadiť hlavne pohodová atmosféra v kruhu dobrých kamarátov a film bude predovšetkým výsledkom pocitov a názorov všetkých zúčastnených. Smith vysvetľuje: „Po natočení filmu „Otec na plný úväzok“ som túžil opäť robiť s ľuďmi, ktorí nie sú každý týždeň na obálke nejakého časopisu. Prvý krát po dlhej dobe som mal pocit, že mám možnosť rozprávať príbeh, aký si len budem želať. A rozprávať ho tak hlučne, ako budem chcieť. Proste byť presne tak sentimentálny a sarkastický, ako chcem.“
