Garfield
Vedúci animácie Chris Bailey a tím Rhythm & Hues Studios, ktorý mal na starosti vizuálne efekty (má na konte aj filmy Garfield a Dr. Dolittle 1 a 2), spoločne vytvorili filmovú inkarnáciu Garfielda, ktorému prepožičali jeho charakteristické vlastnosti: brucho, privreté oči a široký úsmev, pri ktorom vyceruje zuby.
Práca na digitálnom kocúrovi sa začala vytvorením skutočnej makety, ktorá dala operátorovi kamery a hercom určitú predstavu o tom, kde sa kocúr nachádza a ako je veľký.
Po dôkladnom naskúšaní každej scény sa nakrútil ostrý záber bez makety (alebo akéhokoľvek iného náhradného objektu), aby tvorcom vizuálnych efektov v zábere neprekážala. V tretej fáze celého procesu bola na miesto, kde sa mal Garfield nachádzať, umiestnená najprv neutrálna sivá a neskôr lesklá zrkadlová guľa. Vďaka jej fotografiám potom mali animátori predstavu o tom, koľko svetla a z akých uhlov na Garfielda smeruje a podľa toho mohli vykresliť odrazy od jeho očí a kože.
Štúdio Rhythm & Hues vytvorilo „biologického“ Garfielda z kostí a zo svalov, ktorý sa neskôr stal šablónou pre jeho finálnu animovanú podobu. Garfielda a Princa priviedol na plátno Baileyho tím, pozostávajúci z 30 animátorov. Vďaka technickým pokrokom, ktoré zaznamenali v Rhythm & Hues, sa Garfield dočkal malých, no dôležitých „vylepšení“. Bailey tvrdí, že publikum – hoci možno nevedomky – si rozdiely istotne všimne.
„Okrem toho, že má oveľa realistickejšiu srsť, prirodzenejším dojmom pôsobí i jeho anatómia,“ vysvetľuje Bailey. „V tomto filme je Garfield väčšmi antropomorfný, pretože trávi viac času chôdzou na zadných nohách a používaním predných labiek ako rúk – zatiaľ čo v prvom filme väčšinou chodil na všetkých štyroch ako skutočná mačka. Trocha sme jeho anatómiu upravili, aby pôsobil pri vzpriamenej chôdzi lepšie.“
Obe mačky sú takmer identické, no majú odlišné hlasy, povahy, úsmevy, postoje a maniere. „Princ chodí vznešenejšie ako Garfield a ako správny aristokrat má nos pekne dohora,“ vraví Bailey. „Garfield je trochu neohrabanejší a keď sa pohybuje, vyzerá ťažší. Princ sa pohybuje ako namyslený kocúr a Garfield ako veľký pes.“ Ďalším dôležitým zvieracím hrdinom je Jonov milovaný pes – a Garfieldova večná nemesis – Odie. Tejto filmovej roly sa, tak ako v predchádzajúcom filme – zhostili dvaja pôvabní kríženci jazvečíka a škótskeho teriéra Tyler a Chloe. Cvičiteľke zvierat Kristy Campbellovej zabralo asi štyri týždne, kým ich naučila nové kúsky, ktoré si táto úloha vyžadovala.
Napriek tomu, že psy vyzerajú rovnako, majú veľmi odlišné povahy a každý vyhovoval na iný druh scén. Tyler hral v milých, citlivých a náročných scénach. „Je veľmi inteligentný a dá sa režírovať… je ľahké ho vycvičiť. Chloe je vhodná na rôzne šialené kúsky, napríklad na útok na nohavice, pretože je nebojácna,“ hovorí Campbellová.
Zvieracie osadenstvo mala na starosti firma Birds and Animals Unlimited a koordinátor zvierat Mark Forbes. Jednou z jeho najnáročnejších úloh bolo nájsť býka, ktorý by mohol zahrať filmového Bolera. „Nebol som si istý, či je možné býka vôbec nejako vycvičiť… napríklad do tej miery, aby s ním bolo možné pracovať bez obojka,“ vraví Forbes. „Nakoniec sme však našli úžasného cvičiteľa dobytka a jeho býk Butch prekonal moje predstavy. Prišiel, postavil sa na značku, na signál otočil hlavu a uklonil sa. Bol som z neho vo vytržení.“
Produkcia si v niektorých chvíľach musela pripadať ako na Noemovej arche – v obrovských štúdiách a na scénach sa zhromažďovali húfy zvierat. Aby sa filmári zvládli vysporiadať s toľkými štvornohými hercami, nakrúcali súbežne dva štáby. Prvý z nich sa pod vedením Tima Hilla venoval nakrúcaniu ľudských hercov, Garfielda, Odieho a miestami aj niektorých ďalších zvierat, ktoré sa na plátne objavujú častejšie. Druhý štáb, ktorý viedol kameraman Dean Cundey, nakrúcal iba scény so zvieratami.
Sekvencie, ktoré zachytávajú Garfieldovu interakciu so živými zvieratami, boli mimoriadne ťažké a časovo náročné – podľa Cundeyho však boli na celom nakrúcaní najzábavnejšie. Napríklad v jednej zo scén sa Garfield snaží zvieratá zo zámku prinútiť, aby pracovali spoločne ako tím. Ich úloha znie: uvariť dostatok lasagní na to, aby nimi mohli nakŕmiť celé kráľovstvo, alebo aspoň uspokojiť Garfieldov nevídaný apetít. Nakoniec sa mu podarí dať práci skutočný poriadok: pes nosí vrecia múky, vták ich rozväzuje a králik medzitým chrlí zo špeciálneho stroja kopy cestovín.
„Scény s toľkými zvieratami si naozaj vyžadovali veľa trpezlivosti,“ hovorí Dean Cundey. „Zvieratá museli vykonávať pomerne zložité pohyby. No napokon z toho vznikla vtipná hudobná sekvencia, v ktorej sa každé z nich nejako spolupodieľa na varení.“ Vedúci pre prácu so zvieratami Mark Forbes scénu starostlivo študoval a s cvičiteľmi jednotlivých zvierat konzultoval, ktoré z nich bude na konkrétnu úlohu najvhodnejšie. „Prišli sme napríklad na to, že koza bude vynikajúca na šľapanie rajčín v kadi, preto sme jej túto úlohu zverili. Máme býka, ktorý nosí na rohoch cesnak. Máme vranu, ktorá rozväzuje šnúrku na vrecku múky a odlieta s ňou v zobáku, čím sa vrecko otvorí.“
„Vyrobili sme aj rekvizity, určené priamo pre konkrétne zvieratá,“ pokračuje Forbes. „Jednou z nich je napríklad stroj na cestoviny, ktorý má malé koliesko s plošinkou, kam môže položiť nohu králik. Je v ňom motor, ktorý tým kolieskom otáča. Takže to vyzerá, ako keby ním skutočne pohyboval ten králik.“ „Túto scénu sme museli nakrúcať na niekoľko častí,“ vysvetľuje režisér. „Najskôr sme nakrútili prázdnu kuchyňu bez zvierat a do týchto záberov sme potom na tri etapy pridávali samotné zvieratá. Vyžadovalo si to celkovo 45 rôznych záberov, čo nám zabralo štyri dni.“
Cundeyho druhý štáb medzitým nakrúcal dohru tejto ambicióznej akcie, v rámci ktorej zvieratá spolu s Garfieldom sedia pri stole a na svojom výtvore si pochutnávajú. Nakrúcanie filmu sa začalo v Anglicku, kde sa štáb vybral na niekoľko známych miest, ktoré vo filme navštívi i Garfield: do Buckinghamského paláca, k Westminsterskému opátstvu, na Trafalgar Square, k Big Benu alebo k soche Winstona Churchilla.
Potom sa produkcia vydala do britského Yorku, kde nakrútila exteriéry pri honosnom zámku Castle Howard z 18. storočia, ktorý sa vo filme objavuje ako Princov zámok Carlyle. Zámok obklopuje 10-tisíc akrov parkov a záhrad, ktoré doslova vyrážajú dych, a patrí k najkrajším historickým budovám v Británii. Produkcia sa následne vrátila do južnej Kalifornie, kde v rovnako honosnom Greystone Mansion v Beverly Hills vznikli zábery interiérov zámku Carlyle. Hlavný výtvarník Tony Burrough si Greystone vybral preto, že pôsobí ako „zlepenec mnohých britských vidieckych domov“. Zábery z tanečnej sály a kuchyne (inšpirovanej kuchyňou slávneho Burghley House v Cambridgeshire) potom vznikli v losangeleskom štúdiu.
Burroughovi sa i napriek tomu podarilo vytvoriť veľmi autenticky pôsobiace britské sídlo. „No stále som mal na zreteli, že je to film o Garfieldovi, a nie adaptácia románu Jane Austenovej, takže som všetko urobil o čosi svetlejšie a farebnejšie, než ako by to vyzeralo v skutočnej Británii.“
Po dôkladnom naskúšaní každej scény sa nakrútil ostrý záber bez makety (alebo akéhokoľvek iného náhradného objektu), aby tvorcom vizuálnych efektov v zábere neprekážala. V tretej fáze celého procesu bola na miesto, kde sa mal Garfield nachádzať, umiestnená najprv neutrálna sivá a neskôr lesklá zrkadlová guľa. Vďaka jej fotografiám potom mali animátori predstavu o tom, koľko svetla a z akých uhlov na Garfielda smeruje a podľa toho mohli vykresliť odrazy od jeho očí a kože.
Štúdio Rhythm & Hues vytvorilo „biologického“ Garfielda z kostí a zo svalov, ktorý sa neskôr stal šablónou pre jeho finálnu animovanú podobu. Garfielda a Princa priviedol na plátno Baileyho tím, pozostávajúci z 30 animátorov. Vďaka technickým pokrokom, ktoré zaznamenali v Rhythm & Hues, sa Garfield dočkal malých, no dôležitých „vylepšení“. Bailey tvrdí, že publikum – hoci možno nevedomky – si rozdiely istotne všimne.
„Okrem toho, že má oveľa realistickejšiu srsť, prirodzenejším dojmom pôsobí i jeho anatómia,“ vysvetľuje Bailey. „V tomto filme je Garfield väčšmi antropomorfný, pretože trávi viac času chôdzou na zadných nohách a používaním predných labiek ako rúk – zatiaľ čo v prvom filme väčšinou chodil na všetkých štyroch ako skutočná mačka. Trocha sme jeho anatómiu upravili, aby pôsobil pri vzpriamenej chôdzi lepšie.“
Obe mačky sú takmer identické, no majú odlišné hlasy, povahy, úsmevy, postoje a maniere. „Princ chodí vznešenejšie ako Garfield a ako správny aristokrat má nos pekne dohora,“ vraví Bailey. „Garfield je trochu neohrabanejší a keď sa pohybuje, vyzerá ťažší. Princ sa pohybuje ako namyslený kocúr a Garfield ako veľký pes.“ Ďalším dôležitým zvieracím hrdinom je Jonov milovaný pes – a Garfieldova večná nemesis – Odie. Tejto filmovej roly sa, tak ako v predchádzajúcom filme – zhostili dvaja pôvabní kríženci jazvečíka a škótskeho teriéra Tyler a Chloe. Cvičiteľke zvierat Kristy Campbellovej zabralo asi štyri týždne, kým ich naučila nové kúsky, ktoré si táto úloha vyžadovala.
Napriek tomu, že psy vyzerajú rovnako, majú veľmi odlišné povahy a každý vyhovoval na iný druh scén. Tyler hral v milých, citlivých a náročných scénach. „Je veľmi inteligentný a dá sa režírovať… je ľahké ho vycvičiť. Chloe je vhodná na rôzne šialené kúsky, napríklad na útok na nohavice, pretože je nebojácna,“ hovorí Campbellová.
Zvieracie osadenstvo mala na starosti firma Birds and Animals Unlimited a koordinátor zvierat Mark Forbes. Jednou z jeho najnáročnejších úloh bolo nájsť býka, ktorý by mohol zahrať filmového Bolera. „Nebol som si istý, či je možné býka vôbec nejako vycvičiť… napríklad do tej miery, aby s ním bolo možné pracovať bez obojka,“ vraví Forbes. „Nakoniec sme však našli úžasného cvičiteľa dobytka a jeho býk Butch prekonal moje predstavy. Prišiel, postavil sa na značku, na signál otočil hlavu a uklonil sa. Bol som z neho vo vytržení.“
Produkcia si v niektorých chvíľach musela pripadať ako na Noemovej arche – v obrovských štúdiách a na scénach sa zhromažďovali húfy zvierat. Aby sa filmári zvládli vysporiadať s toľkými štvornohými hercami, nakrúcali súbežne dva štáby. Prvý z nich sa pod vedením Tima Hilla venoval nakrúcaniu ľudských hercov, Garfielda, Odieho a miestami aj niektorých ďalších zvierat, ktoré sa na plátne objavujú častejšie. Druhý štáb, ktorý viedol kameraman Dean Cundey, nakrúcal iba scény so zvieratami.
Sekvencie, ktoré zachytávajú Garfieldovu interakciu so živými zvieratami, boli mimoriadne ťažké a časovo náročné – podľa Cundeyho však boli na celom nakrúcaní najzábavnejšie. Napríklad v jednej zo scén sa Garfield snaží zvieratá zo zámku prinútiť, aby pracovali spoločne ako tím. Ich úloha znie: uvariť dostatok lasagní na to, aby nimi mohli nakŕmiť celé kráľovstvo, alebo aspoň uspokojiť Garfieldov nevídaný apetít. Nakoniec sa mu podarí dať práci skutočný poriadok: pes nosí vrecia múky, vták ich rozväzuje a králik medzitým chrlí zo špeciálneho stroja kopy cestovín.
„Scény s toľkými zvieratami si naozaj vyžadovali veľa trpezlivosti,“ hovorí Dean Cundey. „Zvieratá museli vykonávať pomerne zložité pohyby. No napokon z toho vznikla vtipná hudobná sekvencia, v ktorej sa každé z nich nejako spolupodieľa na varení.“ Vedúci pre prácu so zvieratami Mark Forbes scénu starostlivo študoval a s cvičiteľmi jednotlivých zvierat konzultoval, ktoré z nich bude na konkrétnu úlohu najvhodnejšie. „Prišli sme napríklad na to, že koza bude vynikajúca na šľapanie rajčín v kadi, preto sme jej túto úlohu zverili. Máme býka, ktorý nosí na rohoch cesnak. Máme vranu, ktorá rozväzuje šnúrku na vrecku múky a odlieta s ňou v zobáku, čím sa vrecko otvorí.“
„Vyrobili sme aj rekvizity, určené priamo pre konkrétne zvieratá,“ pokračuje Forbes. „Jednou z nich je napríklad stroj na cestoviny, ktorý má malé koliesko s plošinkou, kam môže položiť nohu králik. Je v ňom motor, ktorý tým kolieskom otáča. Takže to vyzerá, ako keby ním skutočne pohyboval ten králik.“ „Túto scénu sme museli nakrúcať na niekoľko častí,“ vysvetľuje režisér. „Najskôr sme nakrútili prázdnu kuchyňu bez zvierat a do týchto záberov sme potom na tri etapy pridávali samotné zvieratá. Vyžadovalo si to celkovo 45 rôznych záberov, čo nám zabralo štyri dni.“
Cundeyho druhý štáb medzitým nakrúcal dohru tejto ambicióznej akcie, v rámci ktorej zvieratá spolu s Garfieldom sedia pri stole a na svojom výtvore si pochutnávajú. Nakrúcanie filmu sa začalo v Anglicku, kde sa štáb vybral na niekoľko známych miest, ktoré vo filme navštívi i Garfield: do Buckinghamského paláca, k Westminsterskému opátstvu, na Trafalgar Square, k Big Benu alebo k soche Winstona Churchilla.
Potom sa produkcia vydala do britského Yorku, kde nakrútila exteriéry pri honosnom zámku Castle Howard z 18. storočia, ktorý sa vo filme objavuje ako Princov zámok Carlyle. Zámok obklopuje 10-tisíc akrov parkov a záhrad, ktoré doslova vyrážajú dych, a patrí k najkrajším historickým budovám v Británii. Produkcia sa následne vrátila do južnej Kalifornie, kde v rovnako honosnom Greystone Mansion v Beverly Hills vznikli zábery interiérov zámku Carlyle. Hlavný výtvarník Tony Burrough si Greystone vybral preto, že pôsobí ako „zlepenec mnohých britských vidieckych domov“. Zábery z tanečnej sály a kuchyne (inšpirovanej kuchyňou slávneho Burghley House v Cambridgeshire) potom vznikli v losangeleskom štúdiu.
Burroughovi sa i napriek tomu podarilo vytvoriť veľmi autenticky pôsobiace britské sídlo. „No stále som mal na zreteli, že je to film o Garfieldovi, a nie adaptácia románu Jane Austenovej, takže som všetko urobil o čosi svetlejšie a farebnejšie, než ako by to vyzeralo v skutočnej Británii.“
