Karol Kučera
BRATISLAVA - Priznáva, že sa v sebe ešte nevyzná. Bývalý skvelý slovenský tenista Karol Kučera, ktorý pred rokom a pol ukončil profesionálnu kariéru, nedávno pokrstil svoje prvé CD s názvom Ochránim Ťa pred zlým dňom.
Tridsaťtriročný multimilionár (tenisom zarobil približne 125
miliónov Sk) sa mení na hudobníka, hoci ho ešte lákajú turnaje tenisových
veteránov. Chaos v jeho srdci možno definitívne vyrieši už jesenné
turné po Slovensku, na ktoré vyrazí so svojou kapelou Exit 40.
- Ani nie, využívam voľný čas. Som rád, že robím, čo ma baví. Tenis hrávam málo, chcem si od neho oddýchnuť.
- Nedávam si konkrétne ciele, ale splnil som si sen. Hudbu sme robili s gitaristom, texty som zložil sám. Trvalo to rok, lebo nie sme profesionáli, ale aspoň sme vycibrili detaily.
- Páči sa mi aj skupina Cold Play, sú tam aj klavírne pasáže. Album je však skôr v duchu gitary a o melodickom speve.
- Ťažko sa to porovnáva, ale vyhrať turnaj je ťažšie. Keď som na základnej škole neuspel v speváckej súťaži, tak som ostal verný tenisu. Titulov mám šesť a album jeden.
- „Priznám sa, kvôli albumu som chodil pol roka poctivo na hodiny spevu. Dalo mi to dosť, hlavne techniku dýchania. Myslím, že to pomohlo.
- Keď som mal pätnásť. Vtedy som však ešte nerozmýšľal nad vlastným albumom. To vzniklo až vtedy, keď sme s kapelou začali hrávať prevzaté veci.
- Preto som si zadovážil veľké slnečné okuliare (smiech). Ale vážne... Na jeseň vyrazíme na šnúru po Slovensku. Hrať budeme v puboch, musíme sa trochu oťukať.
- Bola by to veľká psina, keby sa tu zjavil. Ale bolo to ťažké zorganizovať. Pozval som radšej Janka Lehotského a som rád, že krstným otcom je on.
- Láka ma to, čo by nie. Žiaľbohu, nespĺňam niektoré kritériá, ušlo mi to o vlások. Účastník veteránskej Tour musel hrať minimálne jedno grandslamové finále, ja som bol v semifinále.
- Mám v sebe trochu chaos. Tenis je hlboko v mojom srdci. Hudba sa tam postupne, ale isto začína predierať. A to je príjemné.
Prešli ste k hudbe. Bola to drastická zmena?
- Ani nie, využívam voľný čas. Som rád, že robím, čo ma baví. Tenis hrávam málo, chcem si od neho oddýchnuť.
Vo svetovom rebríčku ste boli šiesty. Aké sú vaše méty v hudobnej branži?
- Nedávam si konkrétne ciele, ale splnil som si sen. Hudbu sme robili s gitaristom, texty som zložil sám. Trvalo to rok, lebo nie sme profesionáli, ale aspoň sme vycibrili detaily.
Na vašom CD cítiť vplyv kultovej skupiny U2. Inšpiroval vás aj niekto iný?
- Páči sa mi aj skupina Cold Play, sú tam aj klavírne pasáže. Album je však skôr v duchu gitary a o melodickom speve.
Ťažšie je vydať album, alebo vyhrať turnaj?
- Ťažko sa to porovnáva, ale vyhrať turnaj je ťažšie. Keď som na základnej škole neuspel v speváckej súťaži, tak som ostal verný tenisu. Titulov mám šesť a album jeden.
Spomenuli ste spev. Máte učiteľa, alebo ste samouk?
- „Priznám sa, kvôli albumu som chodil pol roka poctivo na hodiny spevu. Dalo mi to dosť, hlavne techniku dýchania. Myslím, že to pomohlo.
Kedy ste po prvý raz naladili svoju prvú gitaru?
- Keď som mal pätnásť. Vtedy som však ešte nerozmýšľal nad vlastným albumom. To vzniklo až vtedy, keď sme s kapelou začali hrávať prevzaté veci.
Vydať nosič je jedna vec a koncerty pred stovkami fanúšikov druhá vec. Nemáte z toho trému?
- Preto som si zadovážil veľké slnečné okuliare (smiech). Ale vážne... Na jeseň vyrazíme na šnúru po Slovensku. Hrať budeme v puboch, musíme sa trochu oťukať.
Bývalý skvelý americký tenista John McEnroe má tiež svoju kapelu. Neuvažovali ste ho pozvať na krst?
- Bola by to veľká psina, keby sa tu zjavil. Ale bolo to ťažké zorganizovať. Pozval som radšej Janka Lehotského a som rád, že krstným otcom je on.
McEnroe stále žiari na veteránskom okruhu. Nemáte chuť hrať tenis aspoň medzi dôchodcami?
- Láka ma to, čo by nie. Žiaľbohu, nespĺňam niektoré kritériá, ušlo mi to o vlások. Účastník veteránskej Tour musel hrať minimálne jedno grandslamové finále, ja som bol v semifinále.
Cítite sa tenistom alebo hudobníkom?
- Mám v sebe trochu chaos. Tenis je hlboko v mojom srdci. Hudba sa tam postupne, ale isto začína predierať. A to je príjemné.