Ľudia s potravinovou alergiou by si pri nákupe nových potravín mali všímať ich zloženie.
V kuchyniach domácností sa čoraz častejšie pripravujú jedlá po vzore rôznych televíznych programov a exotických receptov. Tiež sa vo väčšej miere začali používať prísady, ktoré predtým neboli bežné. Toto kulinárstvo má však aj svoje negatíva, a to zvyšujúci sa počet prípadov potravinovej alergie.
Hoci istému percentu ľudí nevyhovujú niektoré druhy potravín, nie vždy ide o skutočnú alergiu. Okrem alergických prejavov sa totiž ešte rozlišuje intolerancia (teda neznášanlivosť alebo precitlivenosť) a averzia, čiže odpor k určitej strave. Treba si uvedomiť, že zakaždým ide o úplne iný stav.
Máte odpor k jedlu?
Ako vysvetlila MUDr. Mária Krajčírová z 2. detskej kliniky v Bratislave, ľudia s averziou si voči určitým druhom potravín vypestovali psychický odpor. Často už len pri pohľade na ne majú panický strach, pretože sú neprávom presvedčení, že im ich konzumácia ublíži. Na druhej strane potravinová precitlivenosť sa môže prejaviť hnačkou, plynatosťou alebo nafukovaním. Dôvody precitlivenosti na isté jedlo sú niekedy neznáme, ale najčastejšie ide o nedostatok enzýmu laktázy. Ten sa nachádza v tenkom čreve a jeho úlohou je rozkladať prírodný mliečny cukor na jednoduchšie cukry.
Prudká alergická reakci
Pri skutočnej potravinovej alergii sa po skonzumovaní potraviny spustí imunitný systém a už po niekoľkých minútach sa objavujú prvé príznaky. Najčastejšie sa prejavia na koži, jej začervenaním, ale tiež na dýchacích cestách, takže postihnutý trpí dusivým kašľom alebo pískavým dýchaním. K veľmi častým symptómom patrí pálenie a svrbenie ústnej dutiny, opuch pier a pľuzgiere v ústach. U alergických ľudí môže jedlo vyvolať kŕče, hnačky, nevoľnosť, koliku či bolesti a opuchy kĺbov.
Prevencia a liečba
Alergia sa úplne vyliečiť nedá, ale kľúčom k jej liečbe je prevencia. Teda obmedzenie potravín, ktoré alergiu vyvolávajú. Pri kúpe neznámych druhov si treba všímať ich zloženie a prísady. U bábätiek sa odporúča čo najdlhšie dojčenie s len opatrným obohacovaním jedálneho lístka. Do prvého roka by sa im nemali dávať napríklad vajíčka, mliečne výrobky, sladidlá, exotické korenie, ryby, morské živočíchy a bravčové mäso. „Klinické skúsenosti dokazujú, že takmer 80 % dojčiat s alergiou na bielkovinu kravského mlieka a 50 % s alergiou na vaječný bielok z nej ‚vyrastie‘. Počet alergií u dospelých stúpa so zavádzaním nových potravín do jedálneho lístka,“ objasňuje MUDr. Krajčírová.
Máte odpor k jedlu?
Ako vysvetlila MUDr. Mária Krajčírová z 2. detskej kliniky v Bratislave, ľudia s averziou si voči určitým druhom potravín vypestovali psychický odpor. Často už len pri pohľade na ne majú panický strach, pretože sú neprávom presvedčení, že im ich konzumácia ublíži. Na druhej strane potravinová precitlivenosť sa môže prejaviť hnačkou, plynatosťou alebo nafukovaním. Dôvody precitlivenosti na isté jedlo sú niekedy neznáme, ale najčastejšie ide o nedostatok enzýmu laktázy. Ten sa nachádza v tenkom čreve a jeho úlohou je rozkladať prírodný mliečny cukor na jednoduchšie cukry.
Prudká alergická reakci
Pri skutočnej potravinovej alergii sa po skonzumovaní potraviny spustí imunitný systém a už po niekoľkých minútach sa objavujú prvé príznaky. Najčastejšie sa prejavia na koži, jej začervenaním, ale tiež na dýchacích cestách, takže postihnutý trpí dusivým kašľom alebo pískavým dýchaním. K veľmi častým symptómom patrí pálenie a svrbenie ústnej dutiny, opuch pier a pľuzgiere v ústach. U alergických ľudí môže jedlo vyvolať kŕče, hnačky, nevoľnosť, koliku či bolesti a opuchy kĺbov.
Prevencia a liečba
Alergia sa úplne vyliečiť nedá, ale kľúčom k jej liečbe je prevencia. Teda obmedzenie potravín, ktoré alergiu vyvolávajú. Pri kúpe neznámych druhov si treba všímať ich zloženie a prísady. U bábätiek sa odporúča čo najdlhšie dojčenie s len opatrným obohacovaním jedálneho lístka. Do prvého roka by sa im nemali dávať napríklad vajíčka, mliečne výrobky, sladidlá, exotické korenie, ryby, morské živočíchy a bravčové mäso. „Klinické skúsenosti dokazujú, že takmer 80 % dojčiat s alergiou na bielkovinu kravského mlieka a 50 % s alergiou na vaječný bielok z nej ‚vyrastie‘. Počet alergií u dospelých stúpa so zavádzaním nových potravín do jedálneho lístka,“ objasňuje MUDr. Krajčírová.
