BRATISLAVA - Mačky využívajú "naliehavé pradenie" na ovládanie svojich majiteľov a získavanie pozornosti či potravy. Vedci a vedkyne z univerzity v Sussexe zistili, že na rozdiel od bežného pradenia, k tomuto zvuku pridávajú akýsi "plač" s frekvenciou podobnou plaču bábätiek.
Štúdiu publikovali v časopise Current Biology. Už predchádzajúce výskumy pritom objavili podobnosť medzi "plačom mačiek" a plačom bábätiek - zvukom, na ktorý sú ľudia veľmi citliví. Toto "naliehavé pradenie" je preto pre ľudí veľmi ťažké ignorovať. Vedúca autorka štúdie, doktorka Karen McComb prezradila, že k výskumu ju inšpiroval jej kocúr Pepo. "Ráno ma zvykne budiť takým naliehavým pradením, ktoré je skutočne dosť nepríjemné," uviedla McComb pre BBC News. Ako doplnila, po menšom výskume zistila, že "iní majitelia mačiek sú skoro ráno podobne bombardovaní".
Zatiaľ čo za mňaukanie majiteľ mačku zvyčajne vyhodí zo spálne, toto "otravné pradenie" ho podľa doktorky McComb prinúti vstať a naplniť mačke misku jedlom. Aby zistila, prečo je to tak, spolu so svojím tímom naučila majiteľov nahrávať "zvukové taktiky" svojich mačiek - ich "naliehavé pradenie" i to bežné.
"Keď sme nahrávky pustili dobrovoľníkom, aj ľudia, ktorí nemali s mačkami žiadne skúsenosti, považovali toto pradenie za naliehavejšie a nepríjemnejšie," povedala McComb. Dobrovoľníkov zároveň požiadali, aby vypočuté pradenie oznámkovali na základe toho, aké naliehavé a nepríjemné pre nich bolo. "Potom sme mohli spojiť známky s konkrétnym pradením," vysvetlila s tým, že kľúčom k tomu, aké bolo pre ľudí pradenie nepríjemné a ťažko ignorovateľné, bola intenzita spomínaného pridaného zvuku s vysokou frekvenciou.
"Zdá sa, že to závisí od toho, koľko energie mačka do vytvorenia tohto plaču vloží," doplnila McComb. Ako povedala, v bežnom pradení mačiek má tento plač nízku intenzitu, "myslíme si ale, že sa ho dokážu naučiť výrazne zosilniť, keď zistia, že tým u ľudí vyvolajú odozvu."
Toto správanie sa podľa jej slov najčastejšie vyvinie u mačiek, ktoré bývajú samé so svojím majiteľom. "Nevieme, čo sa deje v ich mysliach, ale naučia sa, ako to robiť, a potom to robia úplne cieľavedome," poznamenala na záver vedkyňa.
