cibuľový posúch
RADOĽA - Ľuďom v stredoveku vraj cholesterol nenarobil toľko problémov ako dnes, lebo ich kuchyňa bola jednoduchšia i zdravšia. Na stole nechýbali v minulosti jedlá, ktorých základom boli obilniny, hlavne bohatšie rodiny si pochutnávali aj na ovocí.
Na jedálnom lístku sa objavovalo tiež konské mäso, maškrtné jazýčky si dopriali ako dezert medovníčky. ČTK to povedala Veronika Šarlinová z kaštieľa v Radoli na Kysuciach, kde dnes pripravili ochutnávku stredovekých jedál.
"Stredoveká kuchyňa bola určite zdravšia oproti dnešným jedlám, lebo tie neboli tak tučné a neboli pripravované aj rôznymi chemickými spôsobmi. Varilo sa na vode, používal sa aj olivový olej, ktorý k nám privážali. Strava bola v minulosti zdravšia, toľko cholesterolu ľudia určite nemali," poznamenala Šarlinová.
Tradičným jedlom stredovekých predkov boli podľa nej napríklad posúchy z hladkej múky, do ktorých sa pridávalo aj víno. Tie sa potom piekli na kamenných alebo železných platniach. Často sa jedla aj pohánková či cícerová kaša. V mnohých domácnostiach podobne ako dnes rozvoniaval tiež guľáš. Recept na jeho prípravu sa však značne odlišoval.
"Oni ho varili s vínnym octom, červeným vínom. Varilo sa z konského lýtka alebo hovädzieho mäsa. Zemiaky sa v minulosti do guľášu nedávali, lebo v tom období zemiaky u nás boli ešte neznámou plodinou," upozornila Šarlinová. V stredoveku si na svoje prišli aj milovníci sladkostí, lebo gazdinky už vedeli pripraviť napríklad medovníčky.
Pochúťkou bolo tiež ovocie, predovšetkým majetnejší labužníci si dopriali aj sušené figy alebo hrozienka, ktoré sa privážali z cudziny. Dobrý obed sa zvykol "spláchnuť" dúškom vína či piva. Ľudia si v stredoveku zvykli hlavne od jari do jesene jedlá pripravovať pred svojimi obydliami, kde sa napríklad na ražni opekalo mäso.
Neskôr sa začalo vyvárať vo vnútri na otvorenom ohnisku nad komínom. Časom sa začali objavovať prvé pece.
"Stredoveká kuchyňa bola určite zdravšia oproti dnešným jedlám, lebo tie neboli tak tučné a neboli pripravované aj rôznymi chemickými spôsobmi. Varilo sa na vode, používal sa aj olivový olej, ktorý k nám privážali. Strava bola v minulosti zdravšia, toľko cholesterolu ľudia určite nemali," poznamenala Šarlinová.
Tradičným jedlom stredovekých predkov boli podľa nej napríklad posúchy z hladkej múky, do ktorých sa pridávalo aj víno. Tie sa potom piekli na kamenných alebo železných platniach. Často sa jedla aj pohánková či cícerová kaša. V mnohých domácnostiach podobne ako dnes rozvoniaval tiež guľáš. Recept na jeho prípravu sa však značne odlišoval.
"Oni ho varili s vínnym octom, červeným vínom. Varilo sa z konského lýtka alebo hovädzieho mäsa. Zemiaky sa v minulosti do guľášu nedávali, lebo v tom období zemiaky u nás boli ešte neznámou plodinou," upozornila Šarlinová. V stredoveku si na svoje prišli aj milovníci sladkostí, lebo gazdinky už vedeli pripraviť napríklad medovníčky.
Pochúťkou bolo tiež ovocie, predovšetkým majetnejší labužníci si dopriali aj sušené figy alebo hrozienka, ktoré sa privážali z cudziny. Dobrý obed sa zvykol "spláchnuť" dúškom vína či piva. Ľudia si v stredoveku zvykli hlavne od jari do jesene jedlá pripravovať pred svojimi obydliami, kde sa napríklad na ražni opekalo mäso.
Neskôr sa začalo vyvárať vo vnútri na otvorenom ohnisku nad komínom. Časom sa začali objavovať prvé pece.
