Palivo, ktoré vyvinul, používala NASA: Príbeh génia s TRAGICKÝM koncom! Okultné záujmy a nemravný kult

Kedysi sa myšlienka ľudského prieskumu vesmíru odsúvala výlučne do oblasti vedeckej fantastiky. To sa však zmenilo v polovici 20. storočia, keď začala skupina priekopníckych mladých vedcov vyvíjať rakety a technológie, ktoré by nakoniec dostali človeka na Mesiac. Patril medzi nich aj Jack Parsons. Dnes sa však jeho meno v učebniciach histórie spomína len zriedkavo. Vzhľadom na jeho prínos v oblasti cestovania do vesmíru je to síce zvláštne, ale možno to má svoj dôvod. Okrem toho, že bol geniálny raketový inžinier, venoval sa aj okultistickým praktikám a najmä telemickým rituálom. Išlo o  sériu ezoterických názorov, ktoré začiatkom 20. storočia predstavil Aleister Crowley. Parsons bol tiež istý čas spolubývajúcim so zakladateľom scientológie L. Ronom Hubbardom. Obvinený bol aj zo špionáže, čo viedlo k jeho vylúčeniu z vedeckej komunity. Parsonsov krátky život sa napokon náhle a dramaticky skončil v roku 1952 a zanechal po sebe komplikované a zároveň aj fascinujúce dedičstvo.

Raný život Jacka Parsonsa

Záujem o rakety vzbudili v Jackovi obskúrne príbehy, ktoré čítal vo vedecko-fantastických časopisoch. Narodil sa 2. októbra 1914 v Los Angeles v Kalifornii, ale jeho rodičia sa čoskoro rozišli. Vyrastal v „milionárskej štvrti“ v Pasadene, kde mal veľa peňazí, ale málo priateľov. Mnoho času trávil čítaním mytológie, legiend a vedeckej fantastiky, najmä diel Julesa Verna a časopisov typu pulp fiction. Vzhľadom na to, čo neskôr dosiahol, je zvláštne, že v mladom veku dosahoval slabé výsledky v škole. Jeho životopisec George Pendle to v knihe „Strange Angel“ pripisuje nediagnostikovanej dyslexii. Škola nebola pre Parsonsa jednoduchá ani po sociálnej stránke. Bol často šikanovaný pre svoj pôvod z bohatej rodiny a zženštilé spôsoby. Počas formujúcich sa rokov sa však stretol s Edwardom Formanom, ktorý ho často bránil pred šikanovaním a tiež sa zaujímal o vedeckú fantastiku. Nakoniec začali spoločne realizovať vlastné raketové experimenty a neskôr sa snažili vyslať Ameriku do vesmíru.

Priekopnícky raketový expert 

Jack začal svoje prvé experimenty na vlastnom dvore, kde spolu s Edom staval rakety na báze pušného prachu. Nanešťastie, veľká hospodárska kríza postihla jeho rodinu rovnako ako mnohých iných, a preto bol nútený kvôli financiám prerušiť štúdium na vysokej škole. V roku 1934 sa Parsons a Forman rozhodli osloviť Franka Malinu. Bol to absolvent Kalifornského technologického inštitútu a spolu sa snažili vytvoriť malú skupinu zameranú na štúdium rakiet, ktorá sa vzhľadom na nebezpečnú povahu svojej práce sebaironicky nazývala „samovražedný oddiel“. Koncom 30. rokov 20. storočia, keď začali vykonávať svoje výbušné experimenty, nebola raketová veda ničím iným ako vedeckou fantastikou. Napriek tomu si „samovražedný oddiel“ rýchlo uvedomil, že Jack Parsons je génius vo vytváraní raketového paliva, čo je delikátny proces, ktorý zahŕňa miešanie chemikálií v presnom množstve tak, aby boli výbušné, ale zároveň kontrolovateľné. Verzie paliva, ktoré vyvinul, neskôr používala NASA.

Na začiatku 40. rokov 20. storočia sa Malina obrátil na Národnú akadémiu vied so žiadosťou o financovanie štúdie „tryskového pohonu“ a raketová veda zrazu nebola len obskúrnou sci-fi. V roku 1943 sa bývalý „samovražedný oddiel“ (v tom čase známy ako Aerojet Engineering Corporation) dočkal legalizácie svojej práce, keď zohral kľúčovú úlohu pri založení Laboratória prúdového pohonu NASA. Neskôr sa z neho stalo výskumné centrum, ktoré vyslalo vesmírne lode za hranice našej slnečnej sústavy. Väčšia vládna angažovanosť viedla k väčšiemu úspechu a príležitostiam pre Jacka Parsonsa, ale zároveň predstavovala aj zvýšenú angažovanosť v sledovaní jeho osobného života, čo súviselo s odhalením šokujúcich tajomstiev.

Okultné záujmy a sexuálny kult Aleistera Crowleyho

V tom istom čase, keď bol Parsons priekopníkom vedeckého vývoja, ktorý nakoniec pomohol dostať človeka na Mesiac, venoval sa aj aktivitám, kvôli ktorým ho označovali za „šialenca“. Počas vývoja samotnej raketovej vedy sa Parsons zúčastňoval na stretnutiach Ordo Templi Orientis (OTO), ktoré viedol známy britský okultista Aleister Crowley. Preslávil sa ako „najhorší muž na svete“, povzbudzoval svojich akolytov, aby nasledovali jeho jediné prikázanie: „Rob, čo chceš.“ Hoci mnohé z teórií OTO boli založené viac na napĺňaní individuálnych túžob (najmä sexuálnych) ako na komunikácii s diablom, Parsons a ďalší členovia sa zúčastňovali na niektorých zvláštnych rituáloch vrátane jedenia koláčov z menštruačnej krvi. Záujem raketového vedca o okultizmus sa s postupujúcou kariérou nezmenšoval – práve naopak. Začiatkom 40. rokov bol vymenovaný za vodcu OTO na západnom pobreží a vymieňal si korešpondenciu priamo so samotným Crowleym.

Peniaze zo svojho raketového biznisu použil na kúpu sídla v Pasadene, ktoré mu umožňovalo sexuálne dobrodružstvá, ako napríklad milovanie so 17-ročnou sestrou svojej manželky a organizovanie kultových orgií. Manželka Franka Malinu, Liljan, v roku 1996 povedala: „Sídlo bolo ako vstup do Felliniho filmu. Ženy chodili v plienkových nohavičkách a boli čudne nalíčené, niektoré boli oblečené ako zvieratá, ako na maškarnom večierku.“ Malina pokrčil plecami nad výstrednosťami svojho partnera a manželke vysvetlil: „Jack je na všetky možné veci.“ Vláda USA však nemohla Parsonsove aktivity prehliadať. FBI ho začala pozornejšie sledovať a rozhodla, že jeho výstrednosti sú príťažou pre národnú bezpečnosť. V roku 1944 mu vyplatili podiely v spoločnosti Aerojet a v podstate bol vylúčený z oblasti, ktorú pomáhal rozvíjať. Bez práce sa ešte hlbšie zahrabal do okultizmu. Potom sa situácia zmenila, keď sa zoznámil so spisovateľom vedeckej fantastiky a budúcim zakladateľom scientológie L. Ronom Hubbardom.

Podľa knihy Hugha Urbana „The Church of Scientology: A History of a New Religion“ napísal Parsons „Knihu Babalon“.  Uvádza v nej, že spolu s Hubbardom vykonali rituál a podarilo sa im privolať magické mesačné dieťa mocnejšie ako všetci králi Zeme. Urban, Parsons, Hubbard a Parsonsova priateľka Betty Northrupová založili partnerstvo s názvom Allied Enterprises, aby zarábali na nákupe a predaji jácht. Raketový vedec napokon dospel k presvedčeniu, že Hubbard a Northrupová mu zobrali životné úspory a spoločne utiekli. Preto sa pokúsil privolať ďalšieho démona, aby ich potrestal a podal žalobu, ktorá bola vyriešená rýchlo a mimosúdne. V decembri 1969 scientologická cirkev zverejnila v londýnskych Sunday Times vyhlásenie, že Hubbardova spolupráca s Parsonsom bola súčasťou tajnej misie, na ktorú ho vyslalo americké námorníctvo, aby rozbil čiernu mágiu v Amerike. Skupina napísala: „Išiel bývať do domu a skúmal rituály čiernej mágie a zistil, že sú veľmi zlé. Hubbard zachránil dievča, ktoré využívali. Skupina čiernej mágie bola rozprášená a zničená.“ Parsons predal sídlo v Pasadene a vystúpil zo sekty. Nie je síce jasné, čo presne podnietilo tento odchod, ale jeho ťažkosti sa ešte neskončili.

Posledné roky Jacka Parsonsa a dramatická smrť

Počas nástupu červeného strachu koncom 40. rokov sa Parsons opäť dostal pod drobnohľad americkej vlády kvôli svojej účasti na „sexuálnej zvrátenosti“ OTO. Podozrievavosť voči nemu vzbudila aj skutočnosť, že vyhľadával a niekedy aj spolupracoval so zahraničím, keďže americká vláda ho odstavila. Pre istotu trval na tom, že ho sleduje FBI. V podozrení a bez nádeje na návrat k práci vo vláde využíval svoje odborné znalosti v oblasti výbušnín na tvorbu špeciálnych efektov pre filmový priemysel. Hoci bol odborník, nikdy neprestal s bezohľadnými raketovými experimentmi vykonávanými na dvore, ktoré robil od detstva. Práve tie rozhodli o jeho ďalšom osude. Dňa 17. júna 1952 tvoril Parsons vo svojom domácom laboratóriu pyrotechniku pre filmový projekt a vo veku 37 rokov ho usmrtila náhodná detonácia. 

Mal zlomené kosti, takmer odtrhnutú polovicu tváre a chýbalo mu pravé predlaktie. Jeho posledné slová boli: „Ale ešte som neskončil.“ Úrady považovali smrť za nehodu a teoretizovali, že Parsons sa jednoducho pošmykol. To však nezabránilo niektorým jeho priateľom (a mnohým prívržencom konšpiračných teórií), aby naznačili, že by nikdy neurobil takú smrteľnú chybu a americká vláda sa jednoducho chcela navždy zbaviť tejto ikony.