PEKING – Druhá svetová vojna bola najstrašnejším ozbrojeným konfliktom v dejinách ľudstva. Pred necelými dvesto rokmi však rozpútal samozvaný brat Ježiša Krista ničivý vojnový konflikt v Číne. Vzhľadom na povahu tejto dlhodobej krvavej udalosti je komplikované vyčísliť, koľko z nej vzišlo obetí.
Štatistiky týkajúce sa 2. svetovej vojny sa líšia, ale mnohé zdroje zhodne uvádzajú, že v dôsledku tohto ozbrojeného konfliktu, ktorý spôsobil bombardovania miest, hlad, choroby, genocídu, masakre a použitie jadrových zbraní, zahynulo až 80 miliónov ľudí. Popri Sovietskom zväze bola jednou z najviac postihnutých krajín Čína. Pozoruhodné je aj to, že túto krajinu zasiahla aj takzvaná najkrvavejšia občianska vojna v dejinách ľudstva, píše University of Cambridge. Išlo o povstanie Tchaj-pchingov v rokoch 1850 až 1864. Vzhľadom na to, že tento konflikt prebiehal chaoticky, je ťažké dospieť ku konkrétnym odhadom počtu obetí. Historici však predpokladajú, že v ňom zahynulo viac ako 20 miliónov ľudí, čo predstavuje približne dve percentá svetovej populácie.
Čo bolo príčinou povstania Tchaj-pchingov?
V podstate to bolo povstanie proti vládnucej dynastii Čching, ktoré viedol samozvaný mladší brat Ježiša Krista a frustrovaný učenec roľníckeho pôvodu, Hong Sü-čchuan. Práve on založil v južnej Číne Nebeské kráľovstvo Taiping, ktoré sa pokúsilo nahradiť konfucianizmus, budhizmus a čínske ľudové náboženstvo jedinečnou značkou protestantského kresťanstva s čínskymi prvkami. „Tchaj-pching bolo masové povstanie, kde sa spojili fanatické vízie so základným chápaním kresťanstva a inšpirovali hnutie, ktoré sa snažilo nastoliť Božie kráľovstvo na zemi,“ napísala v roku 1980 politologička Elizabeth J. Perryová. Konflikt sa odohrával v zložitom etnickom napätí medzi dynastiou Čching, ktorú viedli Mandžuovia, a Hakka (čínska podskupina Han, ku ktorej patril Hong), ako aj Čuangmi.
Dynastia Čching dosiahla svoj vrchol v 18. storočí, ale nasledujúce storočie bolo pre ňu menej šťastné. Rozsiahla ríša sa snažila uživiť svoje rýchlo rastúce obyvateľstvo, čo viedlo k hladomoru a mnohí ľudia boli bez práce kvôli prebytku pracovných síl. Čchingské elity medzitým čoraz viac upadali a boli skorumpované, hromadili verejné prostriedky a naďalej vyberali vysoké dane od obyvateľstva, ktoré zápasilo s problémami. Všetky tieto faktory sú klasickými príznakmi spoločnosti na pokraji kolapsu. Aby toho nebolo málo, čoraz väčšiu hrozbu predstavovali európske mocnosti. Britské impérium v podstate zaplavilo krajinu ópiom, čo spôsobilo, že obyvateľstvo bolo závislé a utláčané. Toto všetko vytvorilo recept na katastrofu.
V tom období začali klíčiť semienka protestantských misionárov z Európy a vznikla Spoločnosť uctievania Boha, založená a vedená Hongom. Koncom 40. rokov 19. storočia existovala ako akási ozbrojená domobrana, ktorá priťahovala roľníkov, robotníkov a baníkov nespokojných s dynastiou Čching. Skupine sa podarilo do roku 1850 vybudovať rozsiahlu základňu v značnej časti južnej Číny. V tom čase ich začali prenasledovať miestni úradníci a postupne prepukli násilnosti. Po niekoľkých zrážkach s agentmi dynastie Čching v roku 1850 sa vojna naplno rozbehla o rok neskôr po tom, ako sa Hong vyhlásil za kráľa Nebeského kráľovstva mieru a pokúsil sa zvrhnúť dynastiu Čching.
Prečo bolo povstanie Tchaj-pchingov také tragické?
Číne nie sú krvavé konflikty cudzie. Okrem 2. svetovej vojny a povstania Tchaj-pchingov, bola táto východoázijská veľmoc svedkom mnohých najsmrteľnejších konfliktov na svete, vrátane povstania v Lušane, Vojny troch kráľovstiev, dobytia Číny Mandžuovcami a Čínskej občianskej vojny. Jednoducho povedané, je to veľká krajina s obrovským počtom obyvateľov, čo je čiastočne dôvod, prečo bolo aj toto povstanie také krvavé, píše portál Britannica. Navyše, vzhľadom na to, že išlo o vnútroštátny konflikt, pretrvával až 14 rokov a prebiehal v 17 provinciách. Niektorí historici tiež naznačujú, že vojna bola ničivá aj preto, lebo ju podnecovali vášnivé pocity. „Tchaj-pchingská vojna, inšpirovaná kresťanskými mesiášskymi víziami a poháňaná sociálnym rozvratom, rasovou nenávisťou a protištátnou nespokojnosťou, bola charakterizovaná ako jedna z najničivejších vojen v dejinách ľudstva vzhľadom na ohromujúci počet obetí, ktorý západní pozorovatelia 19. storočia odhadovali na desiatky miliónov,“ napísal v roku 2015 historik Tobie Meyer-Fong.
Úmrtia spôsobené guľkami, delovými guľami a mušketami boli však len jednou stránkou príbehu. Popri obetiach v ozbrojenom boji, v dôsledku širších následkov vojny, zomreli ďalšie milióny ľudí. „Hoci absencia presných demografických údajov znemožňuje s presnosťou zistiť, koľko ľudí zahynulo, pramene neodbytne svedčia o bezprecedentnom masakri desivého rozsahu. Údaje o úmrtnosti zahŕňajú nielen tých, ktorí zahynuli v bojoch, ale aj oveľa väčší počet tých, ktorí spáchali samovraždu alebo zomreli v dôsledku brutálneho zaobchádzania, brannej povinnosti, nútených prác, hladu alebo epidemických chorôb, prípadne v kontexte sociálnych nepokojov,“ dodal Meyer-Fong.
