MOSKVA - Sovietska spoločnosť si síce ešte na desiatky rokov udržala totalitný charakter, smrťou sovietskeho diktátora Josifa Stalina sa ale pred 70 rokmi, 5. marca 1953, skončila jedna z najtragickejších epoch v dejinách ľudstva. Podľa odhadov boli desiatky miliónov ľudí popravených v stalinských čistkách, zahynuli v obávaných pracovných táboroch (gulagoch) alebo v občianskej vojne či podľahli hladomoru.
Vlastným menom Josif Vissarionovič Džugašvili vládol neobmedzenou mocou od roku 1927 a podľa mnohých odhadov sa stal jedným z najväčších zločincov 20. storočia. Jeho posledné dni sú zahalené tajomstvom. Medzi 1. a 2. marcom dostal mŕtvicu v jednom zo svojich vidieckych sídiel v Kunceve pri Moskve. Po záchvate zostal dlho ležať bez pomoci, čo dodnes vyvoláva množstvo špekulácií. "Ak ho neotrávili, zabili ho odmietnutím lekárskej starostlivosti," napísal ruský dramatik, spisovateľ a historik Edvard Radzinskij, podľa ktorého bol diktátor možno otrávený členom svojej ochranky na príkaz obávaného kata a ministra vnútra, ktorý sám skončil na popravisku, Lavrentija Beriju. Následne podľa Radzinského údajne našiel druhý člen ochranky ležať Stalina na podlahe a Berija a ďalší vysokí činitelia vrátane Nikity Chruščova mu odmietli po viac ako trinástich hodinách privolať lekársku pomoc, a tak urýchlili jeho smrť. Pozostatky vodcu boli uložené do mauzólea na Červenom námestí po boku Lenina, v roku 1961 boli uložené k ostatným predstaviteľom ZSSR ku Kremeľskému múru.
Muž činu, bez zábran
Muž, ktorý si zvolil prezývku Stalin (po rusky "staľ" znamená oceľ), sa narodil 18. decembra 1878 v gruzínskom mestečku Gori v chudobnej rodine. Otec bol obuvník, alkoholik a násilník, matka bola silne veriaca a zo syna chcela mať kňaza. Stalin navštevoval cirkevnú školu v Gori, kde sa naučil po rusky a potom študoval v pravoslávnom seminári v Tbilisi. Za revolučné aktivity a čítanie zakázaných kníh bol v roku 1899 vylúčený a dal sa na dráhu revolucionára: v ilegalite organizoval štrajky a demonštrácie a peniaze na revolúciu údajne získaval lúpežami. Krátko tiež pobudol vo vyhnanstve na Sibíri. Začiatky Stalinovej revolučnej dráhy zapôsobili na boľševického vodcu Vladimíra Iľjiča Lenina. Podľa Edvarda Radzinského prišiel Koba (jeden z pseudonymov Stalina) do Moskvy ako druhoradý politik, ale rýchlo našiel cestu k Leninovi. Doviedlo ho tam nielen umenie získať a udržať moc, ale aj to, že pre Lenina bol polovzdelaný a drsný Stalin mužom činu bez zábran. Nerozhodní intelektuáli (Trockij, Kamenev alebo Bucharin) váhali s radikálnymi metódami.
Lenin varoval pred nástupom Stalina
Do čela boľševikov sa Stalin dostal v roku 1922 na návrh Lenina, ktorý bol v tom čase šéfom vlády a neformálnym vodcom strany. Neskôr Lenin vo svojom testamente varoval pred tým, aby Stalin získal veľkú moc, pre jeho zlé vlastnosti. V roku 1924 ale Lenin zomrel a o vedenie strany sa spustil boj. V roku 1927 Stalin zvíťazil nad protivníkmi v strane a stal sa najmocnejším mužom v krajine. Začalo sa "budovanie socializmu v jednej krajine": kolektivizácia poľnohospodárstva a industrializácie, likvidácia všetkých domnelých odporcov, gulagov, kňazov i najbližších spolupracovníkov a priateľov vrátane armádnych špičiek a kultúrnej elity. Zem, hlavne potom územie dnešnej Ukrajiny tiež zasiahol v 30. rokoch centrálne vyvolaný hladomor, ktorý mnoho krajín označilo za genocídu. Už s oslabenou armádou sa po tragickej dohode s nacistickým vodcom Adolfom Hitlerom nakoniec po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom zapojil do boja proti Hitlerovi a víťazstvo v druhej svetovej vojne a úspechy na Jaltskej i Postupimskej konferencii ho utvrdili v jeho nepremožiteľnosti. Čistky pokračovali až do jeho smrti.
Historici sa dodnes sporia, čím Stalin naozaj bol. Pre jedných zamindrákovaným paranoikom a megalomanom, pre druhých chladne kalkulujúcim monštrom. "Stalin bol zloduch, ale dobrý manažér, pretože sa mu nedalo klamať. Putinovi ale nikto nemôže povedať pravdu," zrovnal dvoch najdlhšie slúžiacich sovietskych či ruských vodcov jeden zo spolupracovníkov ruského prezidenta Vladimíra Putina denníka Financial Times pri príležitosti prvého výročia ruskej invázie na Ukrajinu.
Vášnivý fajčiar a milovník gruzínskeho vína
Bol dvakrát ženatý, prvá manželka Jekaterina Svanidzeová mu porodila syna Jakova, ktorý bol počas druhej svetovej vojny zajatý a pravdepodobne zahynul v koncentračnom tábore Sachsenhausen - Oranienburg. O osude Jakova koluje množstvo legiend a podľa historikov nie je celkom jasné, za akých okolností bol zajatý a ako zahynul. Druhá manželka, kráska s orientálnymi rysmi Nadežda Allilujevová mu porodila syna Vasilija a dcéru Svetlanu. Nadeždu údajne dohnal k samovražde, syn Vasilij, ktorý zomrel v roku 1962, bol dva roky po smrti otca odsúdený za protisovietsku činnosť. Svetlana v 60. rokoch emigrovala a usadila sa v USA. V roku 1984 sa vrátila do vlasti, ale žiť v Sovietskom zväze nedokázala a v roku 1986 sa vrátila do USA. Zomrela v novembri 2011 vo veku 85 rokov v americkom štáte Wisconsin. Diktátor mal osem vnúčat. Najväčšiu radosť by Stalinovi robil vnuk Jevgenij (syn Jakova Džugašviliho), vodca stalinistov v Rusku aj v Gruzínsku, ktorý sa bez úspechu súdil kvôli údajnému očierňovaniu dedovho mena. Jevgenij zomrel roku 2016.
Stalinovo meno stále rozdeľuje
Stalinov pohreb úplne zastavil život v krajine a panika na Červenom námestí aj v priľahlých uliciach si vyžiadala podľa väčšiny zdrojov stovky obetí. Pozostatky vodcu boli uložené do mauzólea na Červenom námestí po boku Lenina. O tri roky neskôr na 20. zjazde KSSZ ale Nikita Chruščov odsúdil kult Stalinovej osobnosti a na návrh robotníkov z niekoľkých pretekov 22. zjazd KSSZ rozhodol v októbri 1961 ponechať mauzóleum výhradne pre Lenina. Až perestrojka ale ukázala zločiny Stalinovej éry v plnom svetle. Stalinov druhý pohreb v roku 1961 prebehol bez akejkoľvek pocty, v tichosti a úplne tajne. Stalinovo nabalzamované telo bolo vyzlečené z uniformy a bez akéhokoľvek obradu uložené v jednoduchej rakve do hrobu pri Kremeľskom múre.
Stalinovo meno stále rozdeľuje časť ruskej spoločnosti. Stalin je niektorými Rusmi stále vnímaný ako vodca, ktorý sa zaslúžil o porážku nacistického Nemecka. V ruskom Volgograde, ktorý sa v dobách Sovietskeho zväzu niekoľko desiatok rokov volal Stalingrad, bola nedávno slávnostne odhalená jeho socha. Stalo sa tak pred návštevou ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý do mesta na juhu Ruska zavítal pri príležitosti 80. výročia víťazstva Sovietskeho zväzu v bitke pri Stalingrade nad armádou nacistického Nemecka. Podľa ruskej opozície sa do éry diktátora Stalina vracia súčasné Rusko pod vedením Putina, porovnanie zosilňuje hlavne po ruskej invázii na Ukrajinu. Ruské úrady rozpustili organizáciu Medzinárodný Memorial, ktorá je známa odhaľovaním zločinov komunizmu a stalinizmu v niekdajšom Sovietskom zväze. Označili ju za zahraničného agenta.
