JERUZALEM - Archeológovia objavili v Davidsonovej archeologickej záhrade v Jeruzaleme staroveký, mimoriadne vzácny kamenný amulet. Domnievajú sa, že tento nález by mohol zmeniť doterajšie chápanie schopnosti čítania a písania v staroveku.
Amulet, ktorý bol nájdený počas vykopávok v Jeruzaleme, označili odborníci ako vzácny a nezvyčajný a jeho vek odhadujú na 2 700 rokov. „Pečať vyrobená z čierneho kameňa je jednou z najkrajších, aké boli kedy objavené pri vykopávkach v starovekom Jeruzaleme,“ uviedli Yuval Baruch a Navot Rom z Izraelského úradu pre starožitnosti (IAA), informuje Fox News. Na artefakt narazili v Davidsonovej archeologickej záhrade počas spoločných vykopávok tohto úradu a nadácie City of David, píše portál Times of Israel. Ide o jeden z najstarších nálezov od začiatku vykopávok v krajine. Je na ňom paleo-hebrejská fráza „Le Yehoʼezer ben Hoshʼayahu“, čo znamená „Pre Jehoezera, syna Hosh'ayahu.“ Ide o odkaz na dvoch prominentných mužov, ktorí mohli žiť v období medzi 10. až 6. storočím pred Kristom.
Slová boli napísané zrkadlovým písmom, čiže opačným smerom ako je prirodzený smer jazyka. Znamená to, že pečať sa dala použiť na vytlačenie slov do vosku a malá dierka v kameni naznačuje, že mohla byť zavesená na šnúrke alebo retiazke. Odborníci preto usúdili, že patrila vysokopostavenému úradníkovi v Judskom kráľovstve, ktorý pečať používal na podpisovanie dokumentov a nosil ju aj ako ochranný talizman na krku. Snáď najvýznamnejšie je zobrazenie okrídlenej postavy. Jej prítomnosť a dizajn je zrejme ovplyvnený Asýrčanmi, ktorí v tom čase vládli Judsku. „Toto je mimoriadne vzácny a nezvyčajný objav,“ neskrýval nadšenie archeológ z IAA, Filip Vukosavovič.
„Je to po prvý raz, čo sa v izraelskej a regionálnej archeológii našla okrídlená ochranná magická postava. Postavy okrídlených démonov sú známe v novoasýrskom umení v 9. až 7. storočí pred Kristom a považovali sa za druh ochranného démona,“ dodal. V tomto prípade mohla byť pečať použitá ako symbol autority vlastníka a zatiaľ všetko naznačuje tomu, že písmená boli na pečať pridané neskôr ako spomínaná postava. Archeológovia z IAA sa domnievajú, že prívesok pôvodne vlastnil muž menom Hoshʼayahu, ktorý bol vyšším úradníkom v správe Judského kráľovstva. Keď zomrel, pečať zdedil jeho syn Yeho’ezer a vytepal do nej svoje meno a aj meno otca, aby si prisvojil užitočné vlastnosti, o ktorých veril, že ich talizman stelesňuje ako magický predmet.
Písmo pravdepodobne naznačuje, že schopnosť čítať a písať bola v danom čase rozšírená viac, než sa pôvodne predpokladalo. „Na rozdiel od toho, čo si možno bežne myslíme, sa zdá, že gramotnosť v tomto období nebola len oblasťou spoločenskej elity,“ teoretizoval Baruch. „Ľudia vedeli čítať a písať aspoň na základnej úrovni, pre potreby obchodu,“ dodal.
