POMPEJE - Objav v zničenom starovekom mieste Pompeje umožnil vedcom zrekonštruovať posledné chvíle dvoch ľudí, ktorí zahynuli počas výbuchu Vezuvu v roku 79 nášho letopočtu. Nedávna štúdia informuje o osude dvojice v strednom veku, ktorá zrejme hľadala úkryt. Napriek tomu nedokázala uniknúť pred spaľujúcim sopečným plynom.
Dve kostry nájdené v Pompejách, ktoré usmrtil výbuch sopky Vezuv, umožnili vedcom zložiť ďalšiu skladačku v zostavovaní príbehov obetí tejto prírodnej katastrofy. Nešťastná dvojica, identifikovaná ako mladý muž a žena v strednom veku, uviazla v miestnosti, v ktorej hľadala úkryt a potom ju zničil rýchlo sa pohybujúci prúd spaľujúcich sopečných plynov. Spolu s kostrou ženy objavili archeológovia aj hromadu cenných predmetov, čo naznačuje, že obeť sa zrejme snažila zachrániť svoj cenný majetok. Nakoniec sa jej však iba podarilo vziať si ho so sebou do posmrtného života. Dvojica bola nájdená počas vykopávok v mestskom bloku Pompejí známom ako Regio IX a skončila v časti označenej ako Oblasť 33, informujú vedci v štúdii publikovanej v časopise E-Journal of the Excavations of Pompeii.
Ženu, ktorá mohla mať od 35 do 45 rokov, našli ležať na posteli v polohe plodu. Mladý muž vo veku nie viac ako 20 rokov skončil pod zrútenou stenou. Vedci predpokladajú, že dvojica v izbe hľadala útočisko pred dažďom lávy bičujúcej otvorené priestory mesta. Keď sa ale susedná miestnosť zaplnila pemzou, obaja sa nakoniec ocitli v pasci. Prítomnosť niekoľkých centimetrov popola na dne naznačuje, že pravdepodobne zahynuli v dôsledku pyroklastického prúdu, čo je rýchlo pohybujúca sa zmes žeravých plynov a sopečnej hmoty. Vedci opisujúci túto scénu v novej štúdii naznačujú, že tento smrtiaci prúd pravdepodobne spôsobil zrútenie steny, čo usmrtilo mladého muža.
Pokiaľ ide o ženu, domnievajú sa, že pravdepodobne ešte chvíľu žila a možno si rezignovane ľahla na posteľ, kde čakala na smrť. Nie je jasné, ako dlho žila. Isté je však to, že posledné chvíle jej života neboli príjemné. Okolo jej tela našli archeológovia súpravu železných kľúčov, ktoré boli zrejme od neďalekej truhlice. Mala aj zbierku zlatých, strieborných a bronzových mincí, ako aj zlaté a perlové náušnice v štýle „crotalia“ (čo znamená „hrkálka“). Pomenované boli podľa zvuku, ktorý vydávali perly narážajúce jedna do druhej. Medzi ďalšími šperkmi bol prívesok v podobe amuletu, ktorý zrejme slúžil na ochranu počas pôrodu. Autori štúdie preto predpokladajú, že žena mala v úmysle utiecť so svojimi pokladmi.
Pri rekonštrukcii priestoru naliali vedci sadru do dutín, ktoré zostali v popole. Týmto spôsobom vznikli odliatky niektorých kusov dreveného nábytku, ktorým bola zariadená miestnosť. Takto sa im podarilo identifikovať stopy postele, prevrátenej stoličky a dreveného stola s mramorovou doskou.
