POMPEJE - Nový výskum naznačuje, že časť viny za totálnu devastáciu starovekého rímskeho mesta Pompeje v roku 79 nášho letopočtu nesie okrem explózie sopky Vezuv aj ničivé zemetrasenie. Dôkazom sú nielen nové objavy vedcov, ale aj historické zápisky.
Časopis Frontiers in Earth Science priniesol prekvapivé výsledky štúdie, ktoré naznačujú, že za zničenie mesta Pompeje nie je zodpovedná len erupcia sopky Vezuv, ale aj výrazné seizmické otrasy. Zmienka o nich bola nájdená aj v zápisoch rímskeho vrcholného predstaviteľa Plínia Mladšieho, v ktorých sa zmieňuje o chvejúcej sa zemi. „Zohrali významnú úlohu pri zničení Pompejí a pravdepodobne ovplyvnili rozhodnutia Pompejčanov, ktorí čelili neodvratnej smrti,“ vysvetlil autor štúdie Domenico Sparice. „Pre rekonštrukciu vzájomného pôsobenia sopečných a seizmických javov a ich účinkov na budovy a ľudí, má veľký vplyv správne rozpoznanie vzťahu príčiny a následku,“ pokračoval jeho kolega Fabrizio Galadini.
Kľúčové prvky poukazovali na vplyv zemetrasenia v okolí zrútených budov v Casa dei Pittori al Lavoro, kde sa našli dve kostry so zlomeninami. „Zistili sme zvláštne charakteristiky, ktoré neboli v súlade s účinkami vulkanických javov opísaných vo vulkanologickej literatúre venovanej Pompejám,“ pokračoval Mauro Di Vito. „Muselo existovať iné vysvetlenie,“ dodal.
Útek do úkrytu
Hora Vezuv chrlila zhruba 18 hodín pemzu z drobného kameňa a popola, čo prinútilo obyvateľov hľadať úkryt. Štúdia dospela k zisteniu, že za smrť ľudí, ktorí sa chránili pred náletom horniny z oblohy, boli zodpovedné silné zemetrasenia. „Ľudia, ktorí neutiekli zo svojich úkrytov, boli pravdepodobne zavalení zrúcaninami spôsobenými zemetrasením. Taký bol osud dvoch osôb, ktoré sme našli,“ uviedla členka tímu Valeria Amorettiová. Nedávno objavené pozostatky patrili dvom mužom a každý z nich mohol mať zhruba 50 rokov. Z ich polohy vyplýva, že jedného z nich rozdrvila veľká časť múru, zatiaľ čo druhý sa snažil zachrániť.
Odborníci sa domnievajú, že na ochranu použil nejaký drevený predmet. Zistenia jednoznačne vylučujú možnosť, že muži zomreli v dôsledku extrémneho tepla alebo vdýchnutia popola z erupcie v jej takzvanej prvej fáze. „Nový pohľad na zničenie Pompejí nás dostáva veľmi blízko k skúsenostiam ľudí, ktorí tu žili pred 2 000 rokmi,“ povedal Gabriel Zuchtriegel. „Rozhodnutia, ktoré urobili, ako aj dynamika udalostí, ktoré zostávajú stredobodom nášho výskumu, rozhodovali o živote a smrti v posledných hodinách existencie mesta,“ uzavrel.
