KÁHIRA – Keď príde na smrť, väčšina z nás by si želala pokojný a bezbolestný odchod. Aj to je dôvod, prečo sa mnohí zamýšľajú nad egyptskou múmiou, ktorá podľa vedcov pravdepodobne zomrela pred 3 500 rokmi v hotovej agónii. Svedčí o tom strašidelný výkrik, ktorý jej dodnes zostal na tvári.
Múmia bola prvýkrát objavená v roku 1935, keď archeologická expedícia vykopala drevenú rakvu umiestnenú pod hrobkou architekta Senmuta, ktorý zomrel v roku 1464 pred Kristom. V rakve bolo uložené mumifikované telo neznámej ženy, ktorá mala na sebe čiernu parochňu a dva strieborné a zlaté skarabeove prstene. Archeológov však najviac zaujal jej výraz. So široko otvorenými ústami, akoby zovretými v náreku, ju nazvali „kričiacou ženou“. Vedci použili najmodernejšie vedecké techniky na preskúmanie múmie a zistili informácie o jej živote a smrti. Pokročilé skenovacie techniky odhalili, že žena ležala tvárou nahor s vystretými nohami a rukami zloženými nad slabinami. Chýbalo jej niekoľko zubov – pravdepodobne o ne prišla pred smrťou – a za života mala byť vysoká asi 1,54 metra.
Podľa CT snímok mala v čase smrti približne 48 rokov a trpela miernou artritídou chrbtice. Analýza odhalila, že Kričiaca žena bola balzamovaná borievkou a kadidlom – nákladnými materiálmi, ktoré sa museli do Egypta dovážať. „Vzácnosť a cena balzamovacích materiálov zrejme vylučujú, že by proces mumifikácie bol nedbalý a že by balzamovači jednoducho zabudli zavrieť jej ústa,“ uviedli výskumníci. Sahar Saleemová, jedna z autoriek štúdie z Káhirskej univerzity, pre agentúru Reuters prezradila: „Kričiaci výraz tváre múmie v tejto štúdii možno chápať ako mŕtvolný kŕč, čo naznačuje, že žena zomrela s výkrikom od agónie alebo bolesti.“
Kadaverózny kŕč je zriedkavá forma svalovej stuhnutosti, ktorá sa zvyčajne spája s násilnou smrťou za extrémnych fyzických podmienok a intenzívnych emócií. „Kričiaca žena je skutočnou časovou kapsulou spôsobu, akým zomrela a bola mumifikovaná,“ dodala Saleemová. Zo zistení uverejnených v časopise Frontiers in Medicine tiež vyplýva, že príčina smrti nebola zjavná. Múmia bola objavená aj s mozgom, bránicou, srdcom, pľúcami, pečeňou, slezinou, obličkami a črevami. Bolo to prekvapenie, pretože klasická metóda mumifikácie v Novej ríši – v rokoch 1550 až 1069 pred n. l. – zahŕňala odstránenie všetkých týchto orgánov okrem srdca.
