POMPEJE - Bol koniec októbra roku 79 n. l., keď sa neďaleko Pompejí prebudila sopka Vezuv a do celej oblasti priniesla apokalypsu. Dnes je situácia iná a táto lokalita láka turistov z celého sveta. Hlavnou atrakciou sú slávne kamenné telá, ktoré však v skutočnosti nie sú tým, čo si mnohí myslia.
Aktívna sopka Vezuv nachádzajúca sa len päť kilometrov od Pompejí zaplavila pred stáročiami neďaleký región smrtiacim oblakom prehriateho plynu, roztavenej horniny a horúceho popola. Mesto zasypané popolom je dnes obrovskou turistickou atrakciou, ktorá každoročne priláka približne 2,5 milióna návštevníkov. Pozornosť pútajú najmä kamenné telá, ktoré údajne zostali uväznené pod nánosom popola. Lenže je to tak aj v skutočnosti?
Predstava horúcej roztavenej horniny, ktorá sa valí na starovekých obyvateľov mesta, nakoniec vychladne a premení svoje obete na nadčasové kamenné napodobeniny, je nepochybne sugestívna, ale nie presná. Ak by ste toto miesto navštívili pred rokom 1800, telá by ste tu nenašli, píše IFL Science. "Pravda je taká, že v skutočnosti vôbec nejde o telá. Ide o výsledok šikovnej archeologickej vynaliezavosti, ktorá siaha do 60. rokov 19. storočia," objasnila Mary Beardová z Univerzity v Cambridge.
Vykopávanie Pompejí prebiehalo už koncom 16. storočia, ale až v neskoršom období sa pod vedením archeológa Giuseppeho Fiorelliho začalo toto miesto formovať do podoby, akú poznáme dnes. Keď sa kopáči v 19. storočí predierali vrstvami sutín a popola, začali si všímať niečo zvláštne. V niektorých dutinách lávy sa nachádzali ľudské pozostatky. Išlo o skutočné telá obyvateľov Pompejí. Neboli však pokryté popolom a nevyzerali tak, ako si ich predstavujeme dnes. Udržali si ale tvar, keď okolo nich láva vychladla.
"Materiál zo sopky pokryl telá mŕtvych a stuhol. Ako sa mäso, vnútorné orgány a oblečenie postupne rozkladali, zostala po nich prázdnota, ktorá bola presným odtlačkom tvaru mŕtvoly na mieste úmrtia," vysvetľuje Beardová. Netrvalo dlho a niekomu napadlo, že ak do prázdnej dutiny nalejú sadru, vznikne odliatok, ktorý bude presnou kópiou tela. Väčšinou sa nové odliatky zhotovujú spôsobom, ktorý je prakticky identický s tým z roku 1860. Hoci sa namiesto sadry môže občas použiť priehľadná epoxidová živica, tradičná zmes zostáva najlepšou na získanie dokonalých replík tiel obetí.
Ako je to teda s telami v Pompejách?
Nie sú ani staroveké, ani skamenené. Sú to moderné sadrové odliatky miest, kde sa kedysi nachádzali telá. Technika na výrobu figúr sa dá použiť opakovane, takže každé telo sa dá posmrtne účinne "naklonovať" toľko krát, koľko len chcete. Počas druhej svetovej vojny bolo na toto miesto zhodených viac ako 160 bômb, ktoré zničili veľkú časť rekonštrukcie starobylého mesta. Časti toho, čo vidíme teraz, sú prestavbou prestavby. Je to výsledok spolupráce moderných technikov, konzervátorov a pôvodných rímskych staviteľov.
