ZANOACH - Archeológovia odhaľujú tajomstvá starovekého miesta, kde im pribúdajú dôkazy potvrdzujúce pravdivosť príbehu o Mojžišovi, ktorý viedol ľud do Zasľúbenej zeme. V meste Zanoach, o ktorom je zmienka v Starom zákone, boli objavené artefakty pochádzajúce z obdobia pred viac ako 3 200 rokmi.
Izraelský úrad pre starožitnosti sa podelil o dôkazy, ktoré podporujú pravdivosť príbehu o Mojžišovi, informuje denník Daily Mail. V Biblii sa uvádza, že Izraeliti dosiahli Zasľúbenú zem, známu aj ako Kanaán, približne v rokoch 1406 až 1407 pred Kristom po 40 rokoch strávených v púšti. A práve v meste Zanoach, ktoré sa spomína v Starom zákone, objavili archeológovia kamenné múry, keramiku a ďalšie artefakty, ktoré pochádzajú z obdobia pred viac ako 3 200 rokmi. Tím objavil aj rozbitú rukoväť nádoby, na ktorej bolo meno kráľa opísaného v Biblii, čo môže byť ďalším dôkazom príbehu o Mojžišovi. Príbeh Exodu je opísaný v biblických knihách Exodus, Levitikus, Numeri a Deuteronómium. Začína sa zotročením Izraelitov v Egypte, keď faraón súhlasí s ich prepustením po tom, ako jeho zem zasiahlo desať ničivých rán. Mojžiš následne privedie ľud k Červenému moru, roztiahne ruky a voda zázračne ustúpi, až kým všetci neprejdú na druhú stranu.
Faraón si však medzitým svoje rozhodnutie rozmyslel a za utekajúcimi Izraelitami poslal armádu. Boh opäť prikázal Mojžišovi, aby vystrel ruku a egyptské vojsko bolo vzápätí pohltené morom. Keď sa Izraeliti presunuli na Sinajský polostrov, Písmo hovorí, že putovali na horu Sinaj, kde dostal Mojžiš Desatoro prikázaní. Skupina potom zamierila k južnej hranici Kanaánu, ale keďže sa báli do neho vstúpiť, Boh ich odsúdil a desaťročia strávili v púšti. Po rokoch prežitých v oáze Kádeš Barnea putovali Izraeliti k východnej hranici Kanaánu. Práve tam Mojžiš zomrel a bol pochovaný na vrchu Mont Nebo. Vedenie preberá Jozue, ktorý privádza ľud do Zasľúbenej zeme cez rieku Jordán a dobýva Jericho. V Knihe Jozue 15:34,56 sú uvedené hranice a názvy miest.
Archeológovia objavili prvé artefakty v roku 2019, ale informovali o nich až v marci tohto roku. Nájdené boli múry z veľkých bielych kameňov. Pravdepodobne išlo o oporné steny poľnohospodárskych terás, kde sa pestovala úroda a zároveň slúžili na ochranu pôdy pred eróziou. Vykopané boli aj zachované keramické nádoby. Jedna z nich mala na rúčke pečiatku s nápisom „kráľovská“ na počesť vlády kráľa Ezechiáša. Jeho život je opísaný v Biblickej knihe Druhá kniha kráľov, kapitoly 18 - 20. Píše sa v nej, že kráľ znovu otvoril Šalamúnov chrám a „prvý chrám“ postavil na mieste, kde Boh stvoril Adama. Približne 20 percent nájdených úlomkov keramiky pochádzalo z obdobia, keď na toto miesto údajne prišli Izraeliti. Zvyšok vznikol v priebehu nasledujúcich 900 rokov.
Pri opise fragmentu misky z bieleho vápenca vedci uviedli: „Má široký okraj zdobený výzdobou troch pásov oddelených medzerami. Vonkajšie a vnútorné pásy sú úzke a sú zdobené lanom, zatiaľ čo stredný pás je široký a má prerušovaný mriežkový vzor.“ Našli aj misky a džbány. Jeden z nich mal perforáciu, čo naznačuje, že mohol byť používaný ako lampáš. Objavené boli aj kovové predmety, ale vedci nešpecifikovali, kedy boli vyrobené. Uviedli iba toľko, že išlo o bronzové šperky, medzi ktorými bol aj fragment prsteňa a náušnice. Medzi ďalšie potenciálne dôkazy, že v regióne kedysi žili ľudia, patrili železné nástroje, klince rôznych veľkostí a bronzové pásy používané na zváranie železa.
„Hoci je pravdepodobné, že niektoré nálezy pochádzajú z ruín a boli následne v priebehu rokov zosunuté zo svahu, najmä tie z ranobyzantského obdobia, súvisia s poľnohospodárskymi činnosťami, ktoré boli vykonávané na svahoch kopca,“ uviedli vedci, informuje portál GB News. Poznamenali, že veľký počet nálezov poukazuje na dôležitosť lokality a zdôrazňuje jej potenciálny význam.
