OSLO - Nórsko sa rozhodlo opäť vytvárať zásoby obilia pre prípad, ak by vypukla tretia svetová vojna. Táto severská krajina plánuje vytvárať zásoby až do roku 2029. Jej predstavitelia odôvodňujú toto rozhodnutie pandémiou, konfliktom na Ukrajine a zmenou klimatických podmienok.
Nóri plánujú do roku 2029 zhromaždiť približne 82 500 ton obilia. Toto množstvo by stačilo na nasýtenie obyvateľov celej krajiny na tri mesiace v prípade, ak by sa stalo niečo nepredstaviteľné. Škandinávsky štát sa aj týmto spôsobom pripravuje na možnú apokalyptickú budúcnosť a jeho predstavitelia uviedli, že tento krok si vyžiadala nedávna pandémia, zmena klímy a vojna na Ukrajine. Nórska vláda podpísala dohodu so štyrmi krajinami o uskladnení 30 000 ton obilia v rokoch 2024 a 2025, informuje portál SFGate. Minister poľnohospodárstva a potravinárstva Geir Pollestad povedal: „Vytváranie pohotovostných zásob obilnín znamená byť pripravený na nepredstaviteľné.“
Jeho kolega minister financií Trygve Slagsvold Vedum doplnil: „Mala by existovať dodatočná úroveň bezpečnosti pre prípad vážnych porúch v medzinárodných obchodných systémoch alebo zlyhania národnej produkcie. Je to dôležitá súčasť práce vlády na posilnení národnej pripravenosti.“ Nórsko rozmiestni pšenicu do existujúcich zariadení, ktoré vlastnia rôzne spoločnosti. Tri z nich uskladnia tento rok najmenej 15 000 ton. Nórska vláda uviedla, že zúčastnené spoločnosti môžu investovať do nových zariadení a rozhodnúť, kde uskladnia núdzové zásoby. Obilie však musí byť k dispozícii, keď ho bude potrebovať štát. Krajina chce vytvárať zásoby až do roku 2029, pričom do konca desaťročia by chcela nazhromaždiť približne 82 500 ton. V čase krízy by to stačilo na trojmesačné nasýtenie 5,6 milióna obyvateľov.
Nórsko prijalo toto opatrenia v období rastúcich obáv z hroziacej 3. svetovej vojny. Po tom, ako Rusko v roku 2022 napadlo Ukrajinu, zriadili Nóri komisiu na vyhodnotenie pripravenosti na núdzový stav, čo viedlo k vytvoreniu zásob obilia. Tento krok prichádza krátko po prijatí paktu medzi Vladimírom Putinom a severokórejským Kim Čong-unom o vzájomnej pomoci krajinám v prípade, že bude jeden z národov čeliť útoku, hoci nie je jasné, ako bude táto pomoc vyzerať. Ruský prezident ju označil za snahu rozšíriť hospodársku a vojenskú spoluprácu a upevniť jednotný front proti USA a stanovuje, že vzájomná pomoc bude poskytnutá v prípade agresie proti jednej zo strán.
