STOCKTON - Mamička, ktorá si myslela, že jej bolesti chrbta sú spôsobené celodenným sedením za stolom, zažila poriadny šok. Keď totiž navštívila lekára, zistila, že príčinou nie je nedostatok pohybu, ale nevyliečiteľná rakovina.
Izzie Collinsová celé mesiace pripisovala svoje neustále bolesti zlému držaniu tela a príliš dlhému sedeniu. V apríli 2024 sa však 30-ročná žena dozvedela správu, ktorá jej zmenila život - má neuroendokrinný nádor v štvrtom štádiu. Pre denník The Sun povedala: „Beriem každý deň tak, ako prichádza. Niektoré dni je bolesť vyčerpávajúca a nemôžem uveriť, ako veľmi sa môj život zmenil v okamihu." Mamička dvoch detí zo Stocktonu v anglickom grófstve Durham začala pociťovať bolesti chrbta koncom minulého roka. Predpokladala, že je to spôsobené sedením za stolom v práci, domácimi prácami alebo nosením najmladšej dcéry. Dokonca vymenila matrac v domnení, že by práve to mohla byť príčina. Krvný test však odhalil, že jej bolesť je príznakom rakoviny.
Ďalšie vyšetrenia ukázali, že má početné nádory na chrbtici, ktoré sú nebezpečne blízko miechy. Izzie, ktorá stále žije v neznesiteľných bolestiach, dúfa, že vyzve ostatných, aby si dali včas vyšetriť všetky príznaky, ktoré sa u nich vyskytnú. Povedala: „Minulý rok pred Vianocami som si myslela, že som si iba natiahla chrbticu. V nasledujúcich týždňoch sa to zlepšilo, ale po krátkom čase to začalo opäť bolieť. Keďže som dlho nepracovala z domu, myslela som si, že je to z nesprávneho sedenia za stolom. Potom som si myslela, že to môže byť z nosenia mojej dcéry.“ Skrátila si pracovný čas a začala chodiť do posilňovne, aby si posilnila chrbtové svaly. „Nakoniec som nemohla spať a pálila som si chrbát fľašami s horúcou vodou tak silno, že som na jednej strane stratila všetok cit," povedala Izzie.
V súčasnosti dostáva každý mesiac injekcie na zastavenie rastu nádorov a každé tri až päť mesiacov jej lekári robia vyšetrenia, aby sledovali vývoj ochorenia. Izzie si zatiaľ užíva každú voľnú chvíľu so svojou rodinou. „Keď sa cítim lepšie, trávim čas so svojou rodinou. Najdôležitejšie je, aby som mala svoju bolesť pod kontrolou a naďalej pozitívne vnímala budúcnosť. Moja rodina a priatelia sú pre mňa doslova záchranným lanom, bez ktorých by som to naozaj nezvládla," dodala.
