BRATISLAVA - Slnečná sústava nie je guľatá. Podľa najnovších údajov sondy Voyager 2, ktoré spracoval Národný úrad pre letecvo a vesmír (NASA), je heliosféra (oblasť galaxie, na ktorú vplýva Slnko, ) asymetrická, pravdepodobne diskovitého až vajcovitého tvaru.
Heliosféra sa skladá zo solárnych vetrov a rôznych objektov vypudených Slnkom. Jej hranice siahajú až po obežnú dráhu Pluta, asi šesť miliárd kilometrov od Slnka.
Dôkazom nepravidelného tvaru je prechod sondy Voyager 1 z heliosféry až za hranicu Slnečnej sústavy "iba" vo vzdialenosti 1,5 miliardy kilometrov od Slnka, kým Voyager 2, ktorú vypustili v roku 1977, prekročila hranicu na inom mieste vo vzdialenosti až spomínaných šesť miliárd kilometrov.
Obe sondy budú jedinými operujúcimi prístrojmi za hranicami našej sústavy. "Prekročením heliosféry nastáva úplne nový vek objavovania," uviedol astronóm Randy Jokipii z University of Arizona, ktorý zároveň vzdal hold obom sondám za ich spoľahlivé fungovanie od roku 1977.
Pôvodne mali obe sondy iba obhliadnuť Jupiter a Saturn, kde získali vzrušujúce informácie, no neskôr sa Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) rozhodol vyslať sondy za hranicu sústavy. Pokyny, ktoré im vysielajú pozemní operátori zväčša dorazia až po dvanástich hodinách.
Každý z Voyagerov absolvuje denne 1,6 miliónov kilometrov letu. V prípade, že by narazili na nejakú inú civilizáciu, obsahujú zvukové a obrazové záznamy o živote na Zemi v sedemdesiatych rokoch.
Dôkazom nepravidelného tvaru je prechod sondy Voyager 1 z heliosféry až za hranicu Slnečnej sústavy "iba" vo vzdialenosti 1,5 miliardy kilometrov od Slnka, kým Voyager 2, ktorú vypustili v roku 1977, prekročila hranicu na inom mieste vo vzdialenosti až spomínaných šesť miliárd kilometrov.
Obe sondy budú jedinými operujúcimi prístrojmi za hranicami našej sústavy. "Prekročením heliosféry nastáva úplne nový vek objavovania," uviedol astronóm Randy Jokipii z University of Arizona, ktorý zároveň vzdal hold obom sondám za ich spoľahlivé fungovanie od roku 1977.
Pôvodne mali obe sondy iba obhliadnuť Jupiter a Saturn, kde získali vzrušujúce informácie, no neskôr sa Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) rozhodol vyslať sondy za hranicu sústavy. Pokyny, ktoré im vysielajú pozemní operátori zväčša dorazia až po dvanástich hodinách.
Každý z Voyagerov absolvuje denne 1,6 miliónov kilometrov letu. V prípade, že by narazili na nejakú inú civilizáciu, obsahujú zvukové a obrazové záznamy o živote na Zemi v sedemdesiatych rokoch.
