USA - Zem sa ešte len spamätáva z následkov minulotýždňových silných slnečných erupcií a vedci z Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA) už avizujú príchod radiačnej búrky. Pravdepodobnosť jej vzniku je odhadovaná na šesťdesiat percent. Experti prezradili, aké následky pocítime.
Slnko uvoľňuje silné erupcie, emisie elektromagnetického žiarenia, ktoré obsahujú veľké množstvo nabitých častíc. V dôsledku intenzívnej magnetickej aktivity sa ich pohyb zrýchlil a počet zvýšil. Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) však už avizuje príchod slnečnej “radiačnej búrky.” Pravdepodobnosť jej vzniku je odhadovaná na 60 percent. Častice dokážu interagovať s magnetickým poľom a atmosférou našej planéty, čo môže spôsobiť narušenie satelitnej komunikácie, ako aj nebezpečenstvo radiácie pre astronautov vo vesmíre a rušenie elektrických sietí.
Radiačné búrky vypustia svoje vysoko nabité častice do zakriveného magnetického poľa, takzvanej Parkerovej špirály, ktorá sa stáča zo Slnka do slnečnej sústavy. Ako sa Slnko otáča, magnetické polia, ktoré z neho vychádzajú, sa ohýbajú a prúdia okolo planét na jeho obežnej dráhe, čím vytvárajú spomínanú špirálovú štruktúru. Nabité častice zo slnečnej erupcie sa môžu v týchto špirálach zachytiť a vystreliť späť k Zemi. Blížiaca sa slnečná radiačná búrka sa líši od geomagnetických búrok, ktoré zasiahli zemeguľu tento víkend dostatočne silno na to, aby narušili jej ochranné magnetické pole. Veľká časť nadchádzajúcej radiačnej búrky bude týmto poľom absorbovaná. Nebude to ale v blízkosti exponovaných polárnych oblastí, čiže na miestach, kde sa magnetosféra Zeme stáča späť nadol a dovnútra smerom k zemskému jadru.
V minulosti horeli telegrafné stanice
V priebehu týždňa by mala slnečná škvrna AR3664, ktorá je zodpovedná za slnečné búrky z minulého víkendu, prejsť časťou Parkerovej špirály. Jej vysokorýchlostné žiarenie sa zakriví na dráhu pretínajúcu dráhu Zeme. Táto tmavá časť slnečného povrchu s magnetickým poľom približne 2 500-krát silnejším ako je zemské, je jednou z najväčších slnečných škvŕn pozorovaných za posledné desaťročia. Hustý magnetický fenomén je dlhý ako 15 našich planét a je schopný vyvolať slnečné búrky na úrovni Carringtonovho javu z roku 1859. Vtedy horeli telegrafné stanice a drôty, bola prerušená komunikácia po celom svete a narušila sa činnosť lodných kompasov, informuje denník New York Post.
Družica NOAA na pozorovanie vesmírneho počasia GOES-18 už zaznamenala nárast subatomárnych častíc, konkrétne protónov, vyvrhnutých zo Slnka do horných vrstiev zemskej atmosféry. Údaje GOES-18 o protónovej radiácii prekročili v pondelok v poludňajších hodinách výstražný prah pred predpovedanou radiačnou búrkou, ktorá by mala nastať koncom tohto týždňa. Tím NOAA vydal varovanie, že rádiová komunikácia na zemských póloch môže byť na určitých frekvenciách slabšia už dnes.
