LONDÝN – Možno nie je prekvapením, že medzi Christianom Diorom a Coco Chanelovou bola celoživotná rivalita: veľkí francúzski módni návrhári pochádzali z rôznych svetov. Spojila ich však túžba prežiť v čase nacistickej okupácie Francúzska a zachovať francúzsku módu.
Dior, privilegovaný syn bohatého obchodníka, bol vychovaný v pohodlí strednej triedy. Chanelová sa narodila v chudobe a ako 11-ročnej jej zomrela matka, kvôli čomu skončila v sirotinci. Ikonický vzhľad dvoch dizajnérov vytvorených z popola druhej svetovej vojny bol rovnako odlišný ako ich pozadie. Diorov „New Look“ so zaoblenými ramenami, stiahnutými pásmi a plnými sukňami bol oslavovaný ako pauza od vojnovej strohosti. Jednoduché línie elegantných, no formálnych tvídových oblekov Chanelovej boli zase inšpirované pohodlným oblečením, ktoré nosia muži.
Chanelová vášnivo neznášala Diorovu estetiku, pretože zženšťovala ženy. Verila, že jej oblečenie im naopak dodáva silu. Keď Dior vo februári 1947 spustil New Look, Chanelová hanlivo povedala: „Pozrite sa, aké sú tieto ženy smiešne, keď nosia šaty od muža, ktorý nepozná ženy, nikdy žiadnu nemal a sníva o tom, že jedného dňa ženou bude.“ Neskôr vyhlásila, že Dior neoblieka ženy, ale čalúni ich a že žena sediaca v šatách od Diora vyzerala ako staré kreslo. Dior odpovedal džentlmensky zdržanlivo a neskôr vo svojich memoároch napísal iba to, že Chanelovej osobnosť, ako aj jej vkus mali štýl a elegantnú autoritu.
Napriek tomu, že ich odlišoval ich prístup k ženskej móde, niečo predsa len mali spoločné: vyviaznuť z nacistami okupovaného Francúzska bez ujmy. Nový desaťdielny televízny seriál s názvom „The New Look“ vysielaný na streamovacej službe Apple+ sleduje vzostup Christiana Diora k módnej sláve a jeho vzťah s jeho milovanou mladšou sestrou Catherine, členkou francúzskeho odporu a inšpiráciou pre veľkú časť jeho tvorby. Seriál okrem toho prináša hrôzy a kompromisy vojny, informuje britský denník Daily Mail.
Dior sa snažil udržať módny priemysel pri živote
Diorova rodina dúfala, že sa stane diplomatom, on však trval na svojej vášni pre umenie a otvoril si malú galériu, kde predával diela umelcov vrátane Picassa. Musel ju však zatvoriť, pretože jeho otec prišiel pri páde burzy na Wall Street v roku 1929 o peniaze. Chudobný Dior preto začal predávať módne náčrty a pracoval pre renomovaného návrhára Roberta Pigueta, kým ho nepovolali na vojenskú službu. Keď sa v roku 1942 vrátil do Paríža, najal ho návrhár Lucien Lelong, ktorý pracoval po boku francúzskeho módneho návrhára Pierra Balmaina. Nacisti však mali plán vykoreniť lukratívny francúzsky módny priemysel a premiestniť ho do Berlína.
Lelong, prezident módneho domu Chambre Syndicale de la Haute Couture, bojoval za zachovanie módnych domov v Paríži. Ale najvýznamnejší dizajnéri – teda tí, ktorí neutiekli z hlavného mesta Francúzska – boli povinní vyrábať oblečenie pre manželky dôstojníkov SS. Dior, ako zamestnanec spoločnosti Lelong, urobil to, čo musel, aby pomohol udržať francúzsky módny priemysel pri živote, aj keď to znamenalo prispôsobiť sa situácii a podlizovať sa manželkám nacistov.
Chanelová sa spriatelila s nacistami
Prístup Coco Chanelovej k nacistickej okupácii bol však odlišný. Navonok jej činy vyzerali oveľa pochybnejšie. Presvedčivo ju obvinili z toho, že je nacistickou špiónkou. Na rozdiel od Diora bola Chanelová známa už v čase, keď vypukla vojna – v 20. rokoch 20. storočia spôsobila revolúciu v ženských ťažkopádnych viktoriánskych šatníkoch s vynálezom malých čiernych šiat. Rastúca sláva dizajnérky jej umožnila vstup medzi európsku elitu. Stala sa milenkou Hugha Richarda Arthura Grosvenora, vojvodu z Westminsteru, a prostredníctvom neho sa spriatelila s Winstonom Churchillom.
Na jar 1940, keď Nemci vstúpili do Paríža, Chanelová najprv utiekla na juh do Corbere, aby zostala s rodinou svojho synovca Andreho. Tam sa dozvedela, že Andre, vojak francúzskej armády, bol zajatý a držaný v zajateckom tábore v Nemecku. Chanelová sa vrátila do Paríža, odhodlaná využiť svoje kontakty na oslobodenie svojho synovca. Krátko nato sa stala milenkou nacistického spravodajského dôstojníka baróna Hansa Gunthera von Dincklage. Či to bolo kvôli príťažlivosti, potrebe ochrany alebo prepusteniu jej synovca, nie je známe. Presťahovala sa do hotela Ritz, kde z času na čas bývala od roku 1935. Niektorí tvrdia, že Chanelovej románik s von Dicklageom a jej bratstvo s nacistami súviseli s oslobodením synovca.
Zdá sa však, že zašla oveľa ďalej. Na začiatku vojny Chanelová ukončila svoje podnikanie, čím pripravila o prácu 4000 žien. Možno to bolo praktické rozhodnutie vzhľadom na neistotu bezprostrednej budúcnosti, no niektorí si mysleli, že išlo o pomstu za štrajk za vyššie mzdy, ktorý sa uskutočnil v roku 1936. Plne využila aj arizačné zákony, ktoré nútili Židov vzdať sa podnikania. V snahe získať kontrolu nad parfumovým sektorom Chanelová napísala vláde, že židovská rodina Wertheimerovcov, s ktorou mala obchodnú dohodu, podnik opustila. Rodina ju však obišla a tajne podpísala správcovstvo spoločnosti kresťanskému priateľovi, ktorý, ako bolo dohodnuté, im na konci vojny podnik opäť odovzdá.
Stala sa nacistickou špiónkou
V tajných dokumentoch, ktoré boli zverejnené až v roku 2014, sa Chanelová ukázala ako nacistická špiónka, zaregistrovaná v roku 1941 ako Agent F-7124 s krycím menom „Westminster“, po jej bývalom milencovi. Zdá sa, že fungovala ako sprostredkovateľ a poskytovala informácie, ktoré nadiktovali nacisti svojim mocným priateľom z vysokej spoločnosti v Anglicku. V tom istom roku ju nacisti poslali do Madridu. Žiadne dokumenty týkajúce sa cesty neprežili, takže historici nemajú jasno v tom, čo robila. Jej synovca však prepustili krátko po tom, čo sa vrátila do Paríža.
O dva roky neskôr, v roku 1943, ju opäť poslali do Madridu, tentoraz kvôli listu od Heinricha Himmlera pre Winstona Churchilla. Cesta z Paríža do Londýna, aby list odovzdala priamo, bola takmer nemožná, ale keďže Španielsko nebolo zapojené do bojov, dúfala, že list – o ktorom sa predpokladá, že obsahoval návrh na prímerie – bude môcť odovzdať cez britské veľvyslanectvo. Plán sa zrútil, keď nacisti chytili špióna a ten menoval Chanelovú za informátora.
Chanelovej úloha je dodnes nejasná
Keď bolo Francúzsko v roku 1944 oslobodené, Chanelová bola zatknutá a vypočúvaná Výborom pre očistu slobodného Francúzska, ale nebola menovaná ako spolupracovníčka. Vykrútila sa z problémov, čiastočne tým, že povedala, že konala, aby zabezpečila prepustenie svojho synovca. Niektorí ale tvrdia, že sa tak stalo aj vďaka pomoci britskej kráľovskej rodiny, ktorú zabezpečil jej verný priateľ Churchill.
Nedávna výstava o živote a diele Chanelovej zahŕňala dva nedávno objavené nové dokumenty, ktoré tvrdia, že bola tiež súčasťou francúzskeho odporu. Prvým je certifikát údajne preukazujúci jej členstvo v odboji medzi 1. januárom 1943 a 17. aprílom 1944, v ktorom je Chanelová opísaná ako „príležitostná agentka“. Druhý dokazuje jej príslušnosť k podzemnej sieti odporu „Eric“ a uvádza jej kódové meno „Coco“. Tieto dokumenty boli overené francúzskou vládou, ale uznávaný historik odporu pochybuje o ich pravosti, takže skutočná úloha Chanelovej počas okupácie zostane pravdepodobne navždy záhadou.
Dior oklamal nacistov
Po vojne odišla na desaťročie do švajčiarskeho exilu a zaplatila generálovi, ktorý bol jej veliteľom počas operácie Modelhut, aby ju nezahrnul do svojich memoárov. Neskôr sa opäť vrátila do Paríža, aby znovu založila svoj módny dom. Samotná Chanelová tvrdila, že sa vrátila, pretože Christian Dior povedal, že žena nikdy nemôže byť skvelou krajčírkou. Dior, naopak, po vojne triumfoval. Svoj módny dom založil v roku 1946 a okamžite sa stal hitom parížskej spoločnosti, hladnej po kráse.
V roku 1947 Dior uviedol na trh aj vôňu Miss Dior – pomenovanú po jeho sestre Catherine. Svojim výtvorom akoby povedal nacistom: „Potichu som vyrábal šaty pre vaše manželky, aby som zabezpečil prežitie parížskej módy, ale oklamal som vás a teraz som po svojej sestre bojovníčke Resistance pomenoval najslávnejšiu vôňu na svete.“ Nemecko-židovský filozof Theodor Adorno raz povedal, že písať poéziu po Osvienčime je barbarstvo, ale Christian aj Catherine Diorovci videli veci inak a verili, že pokračovať v honbe za krásou po barbarstve a vojnovej devastácii je ten najodbojnejší čin.
Coco Chanelová zomrela v roku 1971 v hoteli Ritz v Paríži, kde žila počas vojny so svojím nacistickým milencom. V tom čase bol, samozrejme, módny dom Chanelovej dobre etablovaný. Žena, ktorej meno je synonymom Francúzska, je dnes známa len preto, že jej bezohľadné správanie zabezpečilo prežitie jej značky.
