BRATISLAVA – Napriek tomu, že Barbara Lauwersová Podoskiová spustila jednu z najúspešnejších psychologických kampaní druhej svetovej vojny, ktorá vyústila do kapitulácie stoviek československých vojakov bojujúcich na strane Nemcov, nie je u nás veľmi známa. Z Československa utiekla dvakrát, raz pred vojnou, druhýkrát pred režimom.
Viacjazyčná Barbara Lauwersová Podoskiová narodená v Brne primárne vypočúvala vojnových zajatcov v základni v Ríme. Od jedného z nemeckých seržantov sa dopočula, že Česi a Slováci zvyknú robiť pre Nemcov „špinavú prácu“ na talianskom fronte. Lauwersová si uvedomila, že musí nejakým spôsobom prevrátiť lojalitu svojich bývalých krajanov. Požičala si z Vatikánu české a slovenské písacie stroje a pustila sa do práce. Po týždni najmenej 600 vojakov prišlo k spojeneckým líniám s jej letákmi vo vreckách, opísal Los Angeles Times.
Útek z Československa
Barbara sa narodila ako Božena Hauserová dva mesiace pred vypuknutím prvej svetovej vojny 22. apríla 1914 v Brne. Tam aj vyštudovala právnickú fakultu na Masarykovej univerzite. Po štúdiách nastúpila do firmy Baťa v Zlíne, kde okrem právnickej praxe prispievala ako novinárka do podnikového časopisu. U Baťu sa zoznámila so svojím prvým manželom Charlesom Lauwersom, Američanom belgického pôvodu. Pár mal svadbu naplánovanú na 21. marca 1939, avšak 15. marca Československo obsadili nacisti, čo zmenilo ich plány.
Deň po okupácii sa narýchlo oddali a zmizli na pokyn do Konga, kde pokračovali vo svojej práci pre podnik. Charles Leuwers sa vrátil do Spojených štátov, kým ona žila v Kapskom Meste. V roku 1941 sa konečne zase manželia stretli. Tentoraz Japonsko napadlo Spojené štáty v Pearl Harbore, na čo Leuwers skoro narukoval. Božena v tom čase pracovala na československom veľvyslanectve vo Washingtone. Čoskoro sa stala americkou občiankou a pre zjednodušenie si zmenila svoje krstné meno.
Vstup do armády
Svojej novej vlasti sa cítila byť zaviazaná a tak sa dobrovoľne prihlásila do armády. „Aby som povedala pravdu, dúfala som, že služba v armáde bude veľké dobrodružstvo, ktoré sme nechcela zmeškať,“ spomenula pre CIA. Základným vojenským výcvikom prešla na Floride, neskôr ju poslali do Georgie na dôstojnícky výcvik ženských zborov. Aj kvôli jej jazykovým znalostiam (hovorila plynule česky, slovensky, anglicky, nemecky a francúzsky) bola určená na nasadenie v zvláštnych službách.
Spolu s ňou boli v dôstojníckej škole stovky iných žien, avšak len tri z nich dostali jedného dňa rozkaz sa okamžite po škole hlásiť vo Washingtone, napísali Lidovky. „Až keď sme tam prišli, tak sme sa dozvedeli, že budeme pracovať pre OSS.“ (OSS bola prvá spravodajská služba USA, predchodca dnešného CIA.) „Vo Washingtone nás hneď začali ‚spracovávaťˇ. Pracujte a mlčte o tom, čo robíte. Hľaďte si svoje a na nič sa nepýtajte. Buďte dostupné 24 hodín denne, sedem dní v týždni,“ opísala príslušníčka OSS, ktorá bola prvou Čechoslovenkou slúžiacou v americkej armáde.
Operácia Kyslá kapusta
Najprv bola nasadená v Alžírsku, ona však chcela pomáhať v Európe. Nakoniec sa v Ríme pridala k organizovaniu Operácie Sauerkraut (v preklade Kyslá kapusta). Cieľom operácie bolo zaútočiť na morálku vojakov Wehrmachtu vypúšťaním dohadov, falošných rozkazov a letákov, ktoré mali vnášať nepokoj do armády poukazovaním na nespokojnosť dôstojníkov s vrchným velením. Lauwersová zostavila tím nemeckých zajatcov, ktorí pracovali ako špióni. Ich úlohou bolo vytvárať falošné pasy, víza, diplomy a ďalšie dokumenty.
Lauwersová sa zúčastnila mnohých úspešných akcií. K jej najuznávanejšiemu zásahu však došlo náhodou, začula totiž nemeckého zajatca hovoriť o českých a slovenských vojakoch, ktorí museli vykonávať podradné práce v okolí táborov. Lauwersová pomocou českých a slovenských písacích strojov, vytvorila dva letáky - v každom jazyku jeden. Správa, ktorú napísala, bola masovo rozšírená a vysielaná aj v BBC. Apelovala v nej, aby sa Čechoslováci nenechávali využívať a prešli k Spojencom. „Straste zo seba nemeckú hanbu, prejdite k partizánom.“ Operácia bola úspešná. Počas jedného týždňa prešlo okolo 600 vojakov k spojeneckým líniám s jej letákmi vo vreckách.
Liga osamelých vojnových žien
Lauwersová bola jedinou ženou v štábe OSS zodpovednom za Operáciu Sauerkraut. Navrhla založenie mýtickej "League of Lonely War Women - Ligy osamelých vojnových žien". Táto propagandistická kampaň mala presvedčiť demoralizovaných Nemcov, že každý vojak môže získať milenku, keď si pripne na klopu papierové srdce, ktoré distribuovalo OSS. Psychologická operácia mala uraziť a podryť morálku v Ríši, kvôli urazeným manželkám neverných vojakov. Propagandistickej operácii uverili aj novinári Washington Post, ktorí o neverných nemeckých vojakoch vydali veľký článok.
Najväčšie uznanie
Šiesteho apríla 1945 prebrala Barbara Lauwersová v Ríme jedno z najvyšších amerických vojenských vyznamenaní - Bronzovú hviezdu. „Povedali mi, aby som si to pripla na uniformu a predtým sa trochu nalíčila,“ opisovala slávnostný okamih po rokoch. „Keď na to teraz myslím, stále mi behá mráz po chrbte“. Po vojne sa vrátila za rodinou do Československa, s manželom ich totiž vojna odcudzila a rozviedli sa. „Avšak zamestnanie som v Brne zháňala márne. Aj u tých najväčších súkromných podnikov mi dávali najavo, že som slúžila v ‚zlej armáde'. Na Vianoce 1947 sa u nás zastavil poslanec Ivo Ducháček a čudoval sa, čo tu ešte robím. Tu sa čoskoro zmenia pomery a po tebe pôjdu komunisti okamžite, varoval. Druhýkrát som teda musela utekať. Na Nový rok som odletela do Washingtonu.“
Tam sa venovala rôznym profesiám, predávala klobúky, bola zubnou asistentkou, či moderátorkou Hlasu Ameriky. Pracovala aj v Knižnici Kongresu, kde sa zoznámila so svojím druhým manželom, Američanom poľského pôvodu, Josephom Junoszom Podoskim. Pôsobila tiež v českých krajanských združeniach v USA. Po roku 1968 pomáhala československým emigrantom, vo Viedni pracovala pre exulantov z celej východnej Európy. V kabelke nosila do konca života tri predmety - nôž, vreckovku a lyžičku - základnú „výbavu“ vojaka, ako upomienku na vojnu. Barbara Lauwersová Podoskiová zomrela 16. augusta 2009 vo veku 95 rokov. Jej druhý domov, Spojené štáty jej vyhradili miesto, kde odpočívajú ich najväčší hrdinovia, na Arlingtonskom národnom cintoríne.
