BRATISLAVA - Koncom júna uplynie rok odvtedy, čo Organizácia spojených národov (OSN) schválila zápis slovenských a ukrajinských bukových pralesov vo Východných Karpatoch do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.
Výbor svetového dedičstva tým deklaroval unikátnosť a svetový význam karpatských bukových pralesov a zaradil ich medzi 166 lokalít svetového prírodného dedičstva.
Medzinárodný výbor organizácie UNESCO zaradil všetkými hlasmi slovensko-ukrajinské bukové pralesy na najvyššiu úroveň, ktorú predtým dosiahli také národné parky ako Yellowstone a Grand Canyon v USA, Mt. Everest alebo africké Kilimandžáro. Úspech slovensko-ukrajinskej nominácie je o to cennejší, že do záverečného schvaľovacieho konania sa dostalo len 10 nominačných projektov a z nich len päť výbor zapísal do zoznamu svetového dedičstva.
Výbor neschválil napríklad nomináciu známeho talianskeho pohoria Dolomity. Certifikát o zápise karpatských bukových pralesov do zoznamu si v pondelok prevezme v Národnej prírodnej rezervácie Morské oko v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat minister životného prostredia Jaroslav Izák.
Karpatské bukové pralesy sú výnimočné tým, že vytvárajú reťaz "ostrovov" pôvodného prírodného lesa, od najnižšieho po najvyšší lesný vegetačný stupeň - v nížinách, pahorkatinách, vrchovinách, hornatinách a vysočinách. Ide o ojedinelý a vzácny prípad vertikálnej lesnej vegetačnej stupňovitosti so širokým zastúpením ukážok pralesov na relatívne malom území.
Sú tu storočné jedle, buky, javory a veľké množstvo mŕtveho dreva, ktoré predstavuje živnú pôdu pre tisícky húb a útočisko pre vzácnych operencov ako sú muchárik malý, sova dlhochvostá či ďateľ bielochrbtý. Množstvo chránených druhov, ktoré sú inde ohrozené vyhynutím alebo vyhynuli, sa tu stále nachádzajú.
Podobné lokality pralesov sa len sčasti vyskytujú aj v iných oblastiach tzv. Karpatského euroregiónu (Poľsko, Ukrajina, Rumunsko). Nikde však nejde o také koncentrované zoskupenie pralesov všetkých typov tejto fytogeografickej oblasti na takom malom území.
Výbor svetového dedičstva uznal, že karpatské bukové pralesy patria k prírodnému dedičstvu celého ľudstva a zaslúžia si svetovú ochranu. Slovensko sa tak s dvomi lokalitami svetového prírodného dedičstva dostalo na popredné miesto nielen v európskom ale aj svetovom meradle.
Medzinárodný výbor organizácie UNESCO zaradil všetkými hlasmi slovensko-ukrajinské bukové pralesy na najvyššiu úroveň, ktorú predtým dosiahli také národné parky ako Yellowstone a Grand Canyon v USA, Mt. Everest alebo africké Kilimandžáro. Úspech slovensko-ukrajinskej nominácie je o to cennejší, že do záverečného schvaľovacieho konania sa dostalo len 10 nominačných projektov a z nich len päť výbor zapísal do zoznamu svetového dedičstva.
Výbor neschválil napríklad nomináciu známeho talianskeho pohoria Dolomity. Certifikát o zápise karpatských bukových pralesov do zoznamu si v pondelok prevezme v Národnej prírodnej rezervácie Morské oko v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat minister životného prostredia Jaroslav Izák.
Karpatské bukové pralesy sú výnimočné tým, že vytvárajú reťaz "ostrovov" pôvodného prírodného lesa, od najnižšieho po najvyšší lesný vegetačný stupeň - v nížinách, pahorkatinách, vrchovinách, hornatinách a vysočinách. Ide o ojedinelý a vzácny prípad vertikálnej lesnej vegetačnej stupňovitosti so širokým zastúpením ukážok pralesov na relatívne malom území.
Sú tu storočné jedle, buky, javory a veľké množstvo mŕtveho dreva, ktoré predstavuje živnú pôdu pre tisícky húb a útočisko pre vzácnych operencov ako sú muchárik malý, sova dlhochvostá či ďateľ bielochrbtý. Množstvo chránených druhov, ktoré sú inde ohrozené vyhynutím alebo vyhynuli, sa tu stále nachádzajú.
Podobné lokality pralesov sa len sčasti vyskytujú aj v iných oblastiach tzv. Karpatského euroregiónu (Poľsko, Ukrajina, Rumunsko). Nikde však nejde o také koncentrované zoskupenie pralesov všetkých typov tejto fytogeografickej oblasti na takom malom území.
Výbor svetového dedičstva uznal, že karpatské bukové pralesy patria k prírodnému dedičstvu celého ľudstva a zaslúžia si svetovú ochranu. Slovensko sa tak s dvomi lokalitami svetového prírodného dedičstva dostalo na popredné miesto nielen v európskom ale aj svetovom meradle.
